Nový šéf

28.

*Markus Avery*

"Chcem, aby si šiel hore," šepla, opierajúc sa o mňa svojím čelom, akoby náhle potrebovala oporu. 

Nič krajšie som od nej počuť ani nemohol. V tom prítmí slabej lampy nad vchodom do jej bytovky, v jednoduchých legínach a obyčajnom, dlhom tričku bola nádhernejšia než obvykle, pretože jej začervenaná tvár, opuchnuté pery a lesknúce sa oči, ktorých dôvodom som bol ja v danej chvíli patrili len a len mne. 

A mne sa to kurevsky páčilo. 

Ani som jej nemohol prezradiť, čo so mnou robilo vedomie, že iba kvôli mne alebo skôr vďaka mne bola odrazu takáto krehká, jemná a zraniteľná. 

"Albina...," zniesol som vysloviť len jej meno, lebo moje telo ju nikam nechcelo pustiť a chcelo okamžite prijať jej žiadosť.

"Ja to...nemusíš nič...nič od teba neočakávam, naozaj. Nie si povinný... Poď hore so mnou," habkala, snažiac sa ma presvedčiť, že by jej také jednorazové odhodenie zábran nevadilo. 

Dosť dlho som bojoval s vlastnými túžbami, snami a potrebami. Dosť dlho som odolával pokušeniu. Miestami som bol taký nahnutý jej žiadosti, že som bol schopný vyzliecť ju donaha  priamo tu na schodoch. 

"Nechcem to pokaziť," vyslovil som nakoniec tú najzložitejšiu odpoveď.

Sťažka vzdychla: "Nepokazíš." 

"Ale hej, poznám sa. Na druhý deň by si sa na mňa ani nepozrela," krútil som hlavou, hladkajúc ju po rozhorúčenom líci. 

Tak prekliato veľmi som ju chcel. Veľmi. Bola sexi, krásna, múdra, vtipná. Poznala ma a ja ju. A práve preto to bol obrovský problém. 

Nezáväzný sex by nás zabil. 

"Čo zrazu ten obrat?" zamrnčala nespokojne.

Tlmene som sa zasmial a pery jej pritisol na čelo. Sebe samému som tak zabránil priložiť ich opätovne na jej pery. Čelo bolo bezpečnejšie, ak som chcel naďalej myslieť racionálne.

"Nepokúšaj moje sebaovládanie," zamrmlal som jej do vlasov na čele.

"Och," odfrkla urazene a chcela sa odtiahnuť, hádam by sa jej to podarilo, ale včas som ju zachytil okolo pása a pritiahol si ju celú na seba. 

"Túto hranicu skrátka nechcem prekročiť. Ledva-ledva som sa zadržal," bozkával som jej čelo, snažiac sa utíšiť jej náhly vzdor.

Schválne sa mi uhýbala pohľadom, radšej si hlavu položila k môjmu krku, nosom zarytá do goliera na mojej košeli. 

"Na to, aby som ťa plne chápala potrebujem nejaký návod, Avery," zafrflala. 

Podráždená Albina bola späť, ale aj tak som sa na tom uškrnul. 

"Je mi jasné, že kamaráti v pravom slova zmysle z nás nikdy nebudú, ale ak by sme...ak by sme sa spolu vyspali, skončilo by to. Ja by som to skončil. A ty nie si iba jedna čiarka v mojom zozname. Asi ťa skrátka potrebujem inakšie, Albina," snažil som sa o čo najzrozumiteľnejšie vysvetlenie.

"Prečo by si to po sexe musel ukončiť? Nerozumiem," nedalo jej to. 

Vedel som, že na tú otázku zbierala odvahu dlhšie, na jednej strane som jej slovami nechcel ubližovať, na druhej som bol na ňu aj tak hrdý, že sa to nebála spýtať.

Nahlas som si vzdychol: "Lebo... lebo to tak robím vždy, už dlho. Pokiaľ nejde o pracovné kontakty, s milenkami sa nestýkam viac ako dvakrát. Zabránim tak zbytočným citom, výčitkám, dotieravým otázkam... nie som na také veci. A teba si odohnať nechcem."