Nový šéf

11.

Apartmán bol dokonalý. Obrovský, luxusný, moderne zariadený. Už v prvom momente som sa zamilovala do mramorovej kúpeľne a veľkej rohovej vani. 

Hotelový personál nám podonášal na izbu oblečenie, ktoré nám z redakcie poposielalo módne oddelenie. Mne poslali aspoň desiat šiat, topánok či kabeliek a Averymu tucet oblekov, košieľ a kravát. Museli sme predsa Timeless dokonale odprezentovať. 

Aj keď šlo o pracovnú cestu so šéfom, ktorého by som najradšej vyhodila von zatvoreným oknom, musela som uznať, že som si služobku začínala skutočne užívať. V luxusnom apartmáne s nadštandardnými službami, obklopená nádhernými, drahými šatami a doplnkami som sa v tom prepychu pomaly cítila ako princezná. 

Avery by sa istotne náramne pobavil, ak by som túto svoju úvahu vyslovila nahlas. 

Z myšlienok a rozplývania ma vytrhol až jeho hlasný vzdych a šuchot posteľného prádla. Napochodovala som z obývacej časti do spálne a v momente som zarazene zastala na mieste, červená až za ušami.

"Čo si myslíš, že robíš?!" založila som si ruky v bok a rozhorčene sledovala šéfa, ako sa spokojne rozťahoval na kráľovsky širokej a mohutnej posteli.

"Hm?" podvihol na mňa prekvapene hlavu. 

"Prečo sa mi rozťahuješ na posteli?!" zhučala som na neho podráždene.

Princeznovský pocit bol preč...

"Tvojej posteli? Hádam si si nemyslela, že tu budeš spať ty? Som tvoj šéf, potrebujem sa poriadne vyspať, nie sa krčiť na gauči. Vieš, zodpovednosť a tak," zaškeril sa na mňa a mykol plecami. 

"Ty," pohoršene som na neho vystrčila ukazovák, "to nemyslíš vážne!"

"Myslím," roztiahol pery do neodolateľného úsmevu.

Stále úplne šokovaná, zložila som ruky vedľa tela. 

"Gentleman na pohľadanie," zafrflala som si popod nos, neveriacky krútiac hlavou.

Avery sa posadil, spustil nohy na koberec, zamyslene si ma prezrel a zase sa doširoka usmial.

"Môžeš spať aj tu. Posteľ je predsa veľká," položil dlaň vedľa seba a poťapkal miesto pri svojej nohe.

Prisahala by som, že sa mu v očiach zvláštne zablyslo.

V hneve som spojila pery do tenkej čiarky, tak veľmi mu túžiac vynadať a konečne povedať, ako veľmi ma štval. Jemu by sa ale môj hnev hádam aj páčil. 

"Zabúdaj. Snívaj ďalej. To radšej prespím na zemi."

"Ako chceš, ale gauč ti bude asi pohodlnejší," mykol plecami. 

Opäť som naštvane potriasla hlavou a utiekla pred jeho pohľadom a provokačným úsmevom do kúpeľne. Mali sme asi dve hodiny na prípravu na prvý večierok, ktorý bolo treba absolvovať. Už teraz som zúrivosťou horela. Bála som sa, že ma prítomnosť Averyho mohla voviesť do rozpakov a niečo by som napokon pokazila. Ja som nesmela byť tá, čo by niečo pokazila. Ja som nemienila byť tá, ktorá by spravila nejaké faux pas. Chcela som zahviezdiť, využiť príležitosť, ale aj si to užiť. 

S Averym sa zdali všetky predstavy na míle vzdialené. Musela som sa dlho premáhať, aby som opäť nevpadla do spálne a neprefackala ho. Pre istotu som sa zamkla. 

Pri ňom si človek nebol ničím istý...

Rozhodla som sa, že si pred líčením a robením účesu hodím teplú vaňu. V kúpeľni boli pripravené uteráky aj župany.