Nový šéf

9.

Dni sa stali opäť všednými, avšak blížili sa prvé promo akcie, ktorých som sa musela zúčastniť ruka v ruke s neznesiteľným Markusom Averym. Od porady s pánom Oliverom sa so mnou nebavil, vyhýbal sa mi, za čo som bola vlastne rada. Zámerne ma namočil do novej šlamastiky, bohvie či z nudy, či nebodaj z pocitu viny. On ma odporučil pánovi Oliverovi, ale nemohla som sa voči nemu cítiť vďačná. Zdalo sa mi, že on nebol typ nezištného dobráka, sledoval vždy svoje vlastné ciele.

"Nechápem, prečo si taká nervózna! Veď si ideš užívať samé večierky a prepych. Čo by som ja za to dala!" karhala ma Vera pri obednej prestávke.

Bol už ďalší pondelok. Minulý týždeň ubehol ako voda a nudný víkend pri seriáloch na Netflixe ešte rýchlejšie. Verinu reakcie na moju nechuť prezentovať Timeless po boku šéfa som očakávala. Adele bola zhovievavejšia, ale tiež sa ma snažila povzbudzovať. Ani ona netušila, čo všetko sa medzi mnou a Averym udialo a aj keď mi to väčšinu času vyhovovalo, teraz sa kvôli ich nevedomosti len ťažko hľadalo odôvodnenie mojej nervozity. 

"Presne! Večierky, módna prehliadka, och, Albina, mala by si sa tešiť a nie depkovať. Čo ti vlastne tak veľmi vadí? Veď si s ponukou pána Olivera súhlasila," prihovorila sa mi miernejšie Adele.

Na obe som iba prevrátila očami: "Vy ste teda kamošky. Čo ma nepoznáte? Myslíte, že sa mi chce behať pomedzi papalášov a bohatých snobov, pchať sa im do zadku a tváriť sa ako jedna z nich? Vzala som to len preto, že je to dobre platené, sama si urobím reklamu a možno spoznám nejakých zaujímavých ľudí. Spoločnosť šéfa si však rozhodnem nebudem užívať." 

"Ale veď sa už nad to povznes. Však nebudete stále spolu. On bude riešiť svoje a ty svoje," mykla plecom Vera a spokojne žula svoj kurací cézar šalát. 

"V poslednom čase sa mi zdáš nejaká rozhodená a nesvoja, zlatko. Tebe nie, Vera? Si v pohode, Al?" zaryla do mňa svoje súcitné modré oči Adele. 

Adele v sebe dobrú dušu nezaprela nikdy. Vera na mňa tiež nadvihla jedno obočie, ale očividne sa nado mnou až toľko nezamýšľala. Aj ju Adelina otázka prekvapila. Možno Adele už dlhšie pochybovala o mojom správaní, no nepýtala sa. Azda som sa sama málo kontrolovala. 

Až príliš rýchlo som pokrútila hlavou a nahodila bezstarostný úsmev: "Som iba nervózna, čaká ma predsa niečo nové. A zodpovednosť." 

Adele podozrievavo prižmúrila oči, ale nepokračovala vo výsluchu. 

"Mimochodom, viete o tom, že šéf vyhodil Filipa Berga? Normálne napochodoval na IT oddelenie, padlo vraj pár škaredých slov a ledva mu dal čas na pobalenie vecí. Žiadna výpovedná lehota, dámy. Čosi musel pekne posrať," zmenila náhle Vera tému.

Obed mi zastal v krku a temer som sa zadusila.

"Čože?!" zachrčala som. 

"Vieš o tom niečo? Z nás troch si poznala Filipa najlepšie," žmurkla na mňa Vera sprisahanecky.

Úplne som cítila, ako mi z tváre zmizla všetka krv. Badateľne som sa zachvela a zabodla pohľad do jedla pred sebou. Svet snáď spomalil. Nepočula som ruch reštaurácie, nevnímala kamarátkine slová. Pred očami mi behala Filipova rozzúrená tvár. Temer som cítila jeho prerývaný dych na mojej pokožke.

"Albina? Albina!" drgala do mňa Vera. 

"Hm, čo je?" prebrala som sa z tranzu a zaostrila na kamarátky predo mnou.

Obe vyzerali ustarostene. Musela som byť hodnú chvíľu mimo. 

"Si v pohode? Čo je s tebou, ženská?" Vera na mňa zvedavo gánila.