Nový šéf

16.

"Nerehoc sa tak nahlas!" zasipela som na neho.

Ľudia si nás vlastne až tak nevšímali, ale aj tak mi bolo trápne. Smial sa o to viac, čo na mne badal rozpaky. 

"Si vtipná, Albina. Vážne. Ale nemyslel som si, že by ťa tak mohlo trápiť moje citové rozpoloženie," prestal sa smiať a o čosi zvážnel. 

"No, dnes som ti sľúbila sústredenosť. Tak som si skrátka všímala aj teba," pokrčila som nevinne plecami. 

Že som si ho všímala až príliš som nepriznala ani sama sebe. Stačili hrejivé pocity a chvenie, čo mi občasne spôsoboval letnými dotykmi alebo iskriacimi pohľadmi. 

"Aha," zaškeril sa. 

Rozhovor však nepokračoval, pretože nás prerušila hlasná hudba, ktorou započala módna show. Modelky začali chodiť po móle a my sme od seba odtrhli veľavravné pohľady a sledovali prehliadku. Keďže šlo o kolekciu na leto, väčšina modelov bola prikrátka, zakrývala primálo kože a farebnosť sa sústreďovala na svetlé, žiarivé odtiene žltej, oranžovej a zelenej. Ani jednu farbu som extrémne neobľubovala, iba ak smaragdovo zelenú, ale takú som na modelkách nezazrela. Napriek nesympatiám k predvádzanému oblečeniu sa mi sedelo a pozorovala celú show v celku príjemne, akurát nedokončený rozhovor s Averym mi vŕtal v hlave naďalej. 

Modely boli samy o sebe celkom pekné, ale len málo z nich sa dalo reálne nosiť. Možno tak na podobné eventy, ale do práce či len tak do mesta zaiste nie. Zaujali ma len jedny jediné šaty. Aj keď boli žlté. Mali taký príjemný pastelový odtieň žltej, taký jarný. Boli krátke, ale áčková sukňa bola rozkošná a tenké ramienka na korzetovom vrchu celkom rafinované. Zdali sa mi jednoduché, na zvyšok modelov až obyčajné, ale práve preto ma zaujali a badateľne som sa nahýnala, aby som si ich na prechádzajúcej modelke lepšie obzrela.

"Páčia sa ti?" vyrušil moje sústredenie Avery.

Aby som ho počula, musel sa nakloniť až celkom k môjmu uchu. Stuhla som, cítiac na svojom líci a spánku jeho pomalý výdych. Ostal naklonený, čakal na moju reakciu.

"Čože?" neotočila som sa k nemu, naše tváre by boli až príliš blízko. 

"Tie žlté krátke šaty. Páčili sa ti?" vyzvedal zrazu. 

"Hej, tie boli zatiaľ asi najkrajšie," hodila som hlavou k odchádzajúcej modelke. 

"Pristali by ti," opäť ten výdych na mojom uchu, "tak ako tieto čiernobiele." 

Privrela som na sekundu oči  a nasucho preglgla.

"Asi áno, ale musia stáť aspoň tri moje platy, takže môžem snívať ďalej," mykla som plecami, ukrývajúc rozpaky z jeho blízkosti. 

Cítila som, ako sa usmial a potom sa konečne vzdialil, oprel sa do svojej stoličky a odtrhol odo mňa zmyselne skúmavý pohľad. Vydýchla som si, nepýtala som sa radšej nič.

Módna show skončila približne o hodinu hlasným standing ovation. Kým polovica divákov pomaly odchádzala k východu, druhá polovica nasledovala personál do ďalších priestorov, kde bolo pre VIP, čiže aj mňa a Averyho, prichystané slávnostné soaré na počesť módnej prehliadky. Na moje potešenie sa na večierok presunuli aj celebrity z prvých radov. 

"Rozdelíme sa alebo ostaneme spolu?" pýtal sa ma Avery, keď sme už vstúpili do honosných priestorov moderne zdobenej sály s vysokými pultovými stolíkmi, preplnenými stolmi s občerstvením a hektolitrami alkoholu. 

"Spolu," šepla som mu do tváre a on sa samoľúbo uškrnul.

"Ešte stále neistá?" podpichol ma okamžite.