Nový šéf

8.

Kým sobotu a nedeľu som strávila v depresii, zmietaná výčitkami svedomia a v hanbe, v pondelok som už pociťovala len hnev. Číry a prenikavý. Zmizol aj strach, ktorému som dovolila nahlodať moju sebaistotu a stiahol ma temer až na dno vnútorných síl.

Personalistke Kitty som len vecne oznámila, že som sa cítila chorá a zariadila som si na pondelok a utorok pracovné voľno. Celé dni som ležala a sledovala filmy, zamestnávala myseľ nápadmi na nové články. To bola jediná činnosť, ktorá ma dostatočne uvoľnila. 

Neutíchajúci hnev ma však stále vracal k sobote. Hnev na mňa samotnú, že som tak hlúpo využívala Filipa a nechala to medzi nami zájsť až tak ďaleko. Hnev, že som mu dovolila, aby mi tak ublížiť a vzbudil vo mne strach. Hnev na Filipa, že sa ma dotkol tak, ako si vonkoncom nemal dovoliť. Hnev na Markusa Averyho, že ma v tej svojej nadutosti zachraňoval ako nejaký komiksový hrdina, ako keby som nebola schopná sa o seba postarať sama. Možno som už len nemala chuť počúvať jeho múdre reči alebo sa ho vážne bála, keď si ma chcel vyhodiť na plecia a niesť ma do jeho auta nasilu.

Už ma predsa pobozkal proti mojej vôli, možno by bol schopný správania podobného Filipovmu.

Tak či onak, šéf mi síce fyzicky neublížil, ale za svoje panovačné správanie si aspoň vyslúžil parádny škrabanec na tvári. 

Snáď mu ostane jazva.

Nechala som sa ním odviesť domov, lebo som už nemala síl protestovať a hľadať výhovorky. V skutočnosti som si ani nestihla zavolať taxi a dosť možno by som naň čakala aj dvadsať minút. Avery prišiel vhod, jeho panovačnosť nie.

V stredu som už bola opäť sama sebou, ako keby sa sobotné udalosti udiali roky dozadu. Škrela ma len predstava, že som sa jedného dňa musela postaviť Filipovi zoči-voči v práci. IT oddelenie síce sídlilo na inom poschodí v budove, serverovňa bola pre viacero agentúr a firiem spoločná, avšak niekedy sa stávalo, že aj počítačoví technici zablúdili do priestorov redakcie, vďaka čomu som Filipa aj spoznala. Dúfala som však, že sa tak skoro do redakcie ukázať nechystal. 

Vera a Adele hneď zisťovali, čo so mnou celé dni bolo, ale celkom poľahky uverili výhovorke o nachladnutí kvôli odhaleným pleciam na šatách, čo ma dostali po večierku do mojej šlamastiky. Kým ma počas obednej prestávky spovedali, ruky mi občas nevedomky vystrelili ku krku. Musela som si obliecť košeľu s vysokým golierom, pretože ani drahý make-up nestačil na modriny od Filipovej ruky.

Ani Vere, ani Adele som nič neprezradila. Nemohla som, nedovolila mi to moja hrdosť. A nepotrebovala som, aby som o mňa strachovali. Sama som si strach zakázala, aj keď som mala miestami na mále. Nezmierila som sa s tým, že ma Filip v podstate ohrozoval na živote, nebolo mi jedno, že som nebola schopná obrany. No, predstava ustarostených kamarátok úplne odstavila verziu, že by som sa im zdôverila. Stačilo, že časť sobotnej story poznal môj šéf a to bolo na celej veci asi najhoršie.

Od rána sa na mňa ani len nepozrel, a ak áno, nevšimla som si to. Možno si konečne vzal moje slová k srdcu, možno si konečne uvedomil svoje správanie a zadal spiatočku. Možno sa umúdril, ktovie. Neanalyzovala som ho, nemala som na to chuť. Zúrila som na neho, preklínala ho. Preklínala deň, keď nastúpil do Timeless ako šéfredaktor.

Ako keby on mohol za všetko. Aj za Filipa. V  konečnom dôsledku som práve kvôli nemu Filipa kontaktovala a sľúbila mu spoločnú noc, kvôli nemu som Filipa dráždila. Keby niet Markusa Averyho, Filipa by som nechala Filipom a možno s ním už nikdy viac nespala.

O desiatej zvolal šéf schôdzu k vydaniu nového čísla magazínu hromadným e-mailom. Až keď sme sa všetci poslušne presúvali k zasadačke, zachytila som jeho krátky skúmavý pohľad. Vycítila som, že sa ten jeho pohľad akosi zmenil. Možno sa mi to len zdalo, možno som bola len paranoidná a hľadala zmenu v jeho pohľade zámerne. Totiž, nebol odmeraný ani chladný a už vôbec nie hnevlivý, no na druhej strane som v ňom nezachytila ani žiadny druh starostí. Možno ma len analyzoval a odhadoval moje psychické rozpoloženie. Naposledy ma zažil v takom stave, v akom ma nevidela poriadne dlho ani rodina a blízki priatelia.