Nový šéf

14.

"To všetko zješ?" nadvihla som jedno obočie, pozorujúc usádzajúceho Averyho, ktorý si  so sebou k stolu priniesol plný tanier. 

Len sťažka som potláčala výsmešný úškrn. 

"Hm?" nechápavo zamrmlal, keď už sedel a púšťal sa do svojich viacchodových raňajok.

Hotel pripravil pre svojich hostí raňajky v podobe švédskych stolov. Mali tu naozaj rozmanitý výber. Ja som si nabrala pár toastov a čokoládové croissanty. Avery mal na tanieri cez praženicu, slaninu až po tri druhy šuniek, salám či syrov. Pečiva si nabral toľko, že by ním nakŕmil jednu triedu škôlky. 

"Čo je?" zbadal, ako som sa na neho uškŕňala a prestal jesť. 

Nedalo sa mi neusmievať sa. Vyzeral, akoby nejedol dva týždne. Táto stránka tvrdého a panovačného Markusa Averyho bolo rozhodne zatiaľ najzaujímavejšia. 

Pažravosť je jeden zo siedmych hriechov...

"Nič, nič. Len jedz," potriasla som hlavou, zakazujúc si úsmev, "pripomeň mi, prosím, s kým to ideme dnes na obed?" 

Nechápavo zamrkal, ale nepýtal sa viac. Pokojne žul svoje raňajky. 

"S Eleanor Petersonovou," odpovedal mi, keď konečne prehltol veľké sústo. 

"To ale nebolo v pláne," skonštatovala som sucho. 

"Nie, ale včera pred večierkom volal Oliver. Je to nová finančná riaditeľka  Media Holdingu. Ak urobíme dobrý prvotný dojem, možno nás vezmú pod ochranné krídla," vysvetľoval zanietene.

"Aha, fajn. A to ju máme spracovať len my dvaja? Bez nejakej prezentácie, či podkladov? Pri obede?" asi sa mi trochu zatriasol hlas. 

Pobavene sa na mne uškrnul: "Kľud. Ide zatiaľ len o neformálne stretnutie." 

Nemo som prikývla a dojedala svoje croissanty. Očami som blúdila po ostatných stoloch, obzerala si interiér hotelovej reštaurácie a odhadovala, koľko vlastne redakciu mohla stáť jedna noc v našom apartmáne. Zamestnávala som svoju myseľ, aby som nemusela riešiť ďalší stresujúci deň. 

Najskôr obed, potom módna prehliadka a po prehliadke soaré s významnými hosťami módneho domu. Zdalo sa mi, že nám toho pán Oliver nasekal na začiatok celkom dosť. A jediné, v čom som bola pripravená, bola moja garderóba, aj to  vybratá našim módnym oddelením bez môjho vedomia. 

"Čo tvoj mobil? Ešte nejaké telefonáty?" spýtal sa náhle Avery a prerušil tok mojich myšlienok. 

Zrakom som prešla od ozdobných stĺpov k jeho tvári, vidiac na ňom, že sa už pôsobil o čosi vážnejšie. Vyzeral, že sa zaujímal úprimne.

"Nie, len správa od Very. Pýtala sa ako sa držím," zaklamala som. 

Zmeškané hovory som si síce nenašla, dotieravé telefónne číslo som si zablokovala. No, okrem Verinej správy ma hneď po zapnutí mobilu celkom vyľakala ešte jedna SMS z ďalšieho neznámeho čísla. 

Avery mi asi neveril, lebo si ma podozrievavo prezeral: "Určite?" 

"Hej," zafrflala som, odpíjajúc si z rannej kávy. 

"Potrebujem ťa sústredenú, Albina," položil svoju šálku a zadíval sa na mňa tak intenzívne, až som musela kávu odložiť aj ja. 

"Veď som! Budem v pohode," odvrátila som radšej tvár. 

"Sľubuješ?" znel celkom uvoľnene, hravo. 

Potláčala som chuť zazrieť na neho a niečo štipľavé mu fľochnúť do tej namyslenej tváričky.