Nový šéf

17.

"Začnem ja, či ty?" obrátil sa ku mne, prepaľujúc ma spýtavým pohľadom. 

Neodpovedala som. Pocity, ktoré sa vo mne náhle miešali mi nedovolili ani len otvoriť ústa. Hľadela som na dno prázdneho pohára na vysokej stopke a analyzovala svoje konanie a myšlienky. 

"Dobre, tak začnem ja," vydýchol pomaly, "vysvetlíš mi, čo sa práve udialo? Prečo si sa pred Coulsonom hrala na moju...hm...frajerku?" cítila som, že sa usmieval, ale v jeho hlase som počula aj čosi vážne.

Nahlas som si vzdychla. Ktovie, čo sa mu prehrávalo v mysli. Nemal ani potuchy, do akej šlamastiky nás voviedol.

"Lebo vytušil, že si mu pretiahol manželku a vonkoncom sa mu to nepáčilo. A rozhodne by tak bolo ohrozené financovanie Timeless. Trochu som sa mu zalíškala a zahrala sa na tvoju milenku, len aby nežiarlil," vysvetlila som mu chladným tónom so sklopeným pohľadom.

"A teraz čo?" spýtal sa celkom uvoľnene.

"Čo akože?" zavrčala som trochu viac rozladene. 

"Teraz musíme hrať milencov celý večer?" počula a cítila som na ňom tú hravosť a nezbednosť, ktorou sa ma snažil vyprovokovať.

"Nefandi si, jasné, že nie. Budeme sa zdržiavať čo najviac pri sebe, ale nemusíme nič riešiť. Nahovorila som mu, že svoj vzťah tajíme,"  snažila som sa o neutrálny tón.

Tlmene sa zasmial a potom, pozorujúc moju vážnu tvár, náhle stíchol. 

"Albina, pozri sa na mňa," rozkázal mi hlbokým hlasom.

Celým telom mi prešli zimomriavky.

"Prečo?" vydýchla som. 

"Lebo. Pozri sa na mňa."

Pokrútila som hlavou, na čo si zašiel rukou do vlasov a nahlas vzdychol.

Tou istou rukou sa odrazu natiahol k mojej brade a bez varovania či ďalších výziev mi k sebe zdvihol tvár. Nestihla som ani protestovať. 

Na moment sa mu do pohľadu vrátila tá vľúdnosť a nežnosť, ktorou ma celkom prekvapil. Zatajila som dych. 

"Si skvelá, zvládla si to perfektne. Timeless, Oliver a aj ja osobne ti veľa dlžíme. Nič si nevyčítaj, nehnevaj sa na seba. Šlo len o malé, krátke divadielko," povedal zamatovým hlasom, nespúšťajúc svoju ruku z mojej brady.

Myslel si, že som bozk ľutovala...

Usmial sa a palcom ma len nakrátko a veľmi jemne pohladil na pokožke a potom ruku spustil. Po jeho šteklivom dotyku, čo do mňa vystrelil náhlu horúčavu, ostala na mojej brade už len hrejivá stopa.

"Zakázala si mi bozkávať ťa, dúfam, že sa mi nechystáš streliť facku," podpichol ma s prižmúrenými očami, odľahčujúc moje napätie.

Skúmal ma, zvieral vo svojom pohľade. Jeho iskriace oči ma hladili po tvári a po každom kúsku odhalenej pokožky na tele. Tajomná jemnosť bola preč, už opäť to bol samoľúbym Averym. 

"Lenže tentokrát som ja pobozkala teba. Buď kľudný," potláčala som posmešný úškrn. 

"A celkom si ma tým prekvapila, drahá Albina," nedalo mu.

"Mlč. Nebudeme o tom už viac hovoriť. Bolo to nevyhnutné a bodka," zapichla som do neho hnevlivý výraz, ale moje ústa sa aj tak usmievali. 

Schuti sa na mne zasmial.

"Ako povieš," mykol plecami a odpil si zo šampanského. 

Vybrali sme sa medzi ľudí. Nechcela som byť s Averym osamote a potrebovala som do seba dostať ešte nejaké šampanské a jedlo.