Nový šéf

15.

Sedela som na gauči v obývacej časti nášho apartmánu, nahodená do značkových čiernobielych kokteilových šiat s krátkymi rukávmi, čo mi siahali až kdesi pod kolená a v obtiahnutom strihu lemovali moje krivky.  V páse boli poriadne úzke, ale napriek tomu sa mi v nich dalo celkom dobre dýchať, len som musela z outfity vynechať podprsenku. Šaty mali len jemný véčkový výstrih, ale i tak pôsobili celkom odvážne. Bolo to tým strihom a vzormi. 

Vlasy som si vyčesala do rovného vysokého copu, ktorý som predĺžila a zhustila pripravenými príčeskami, takže mi siahal  skoro až po zadok. S make-upom som sa trochu pohrala, odkukala som pár ťahov na internete a spravila si tmavé dymové líčenie. 

Nervózne som sledovala holé biele steny apartmánu a počítala minúty do Averyho návratu. Našťastie, nemeškal ani sekundu, vrátil sa presne o štvrtej, ako sľúbil. 

"Fíha!" zvolal, keď sa v predsieni vyzul a napochodoval do obývačky. 

Vyzeral uvoľnene, ale videla som na ňom, že by potreboval možno aj pol dňa oddychu. Posadil sa do kresla oproti mňa, pohodlne sa oprel do operadla a preložil si nohu cez nohu. Doširoka sa na mňa usmial. 

"Čo?" čudovala som 

"Zaujímavé šaty," precedil cez úsmev.

Automaticky som pozrela dole, nechápajúc z toho, či sa mu šaty páčili alebo naopak nepáčili. Tak trochu ma zneistel.

"Bože, Albina," zasmial sa na mne.

"Nehodia sa na tú príležitosť? Mám si vziať niečo iné?" pýtala som sa s plnou vážnosťou. 

"Nie, rozhodne si ich nechaj," pokúsil sa o úprimný úsmev. 

Neveriacky som pokrútila hlavou a poťukala si po ruke. Naznačila som mu tak, že na doťahovanie a detinské rečičky sme nemali vôbec čas. 

"Som hotový raz dva, nechaj ma ešte päť minút oddychovať, prosím," privrel oči a zhlboka sa nadýchol. 

Vyzeral fakt poriadne unavene. Prehltla som nával kyslých slín. Keď som si predstavila, že ho únava brala po sexe s nepríjemnou Eleanor Petersonovou, nebolo mi do smiechu. Ja som si tiež zvykla užívať, ale mala som svoje hranice. 

Iste, on ju nepočul hovoriť, netušil, ako sa chovala, keď odišiel na toaletu. Pre neho bola len ponuka na striebornom podnose, ktorá sa neodmietala. Nepotreboval ju dlho prehovárať, nemusel ju spracovávať, nemusel mať výčitky svedomia, keď od nej odchádzal. Obaja chceli iba to jedno. V podstate šlo o službu. A na svoj vek vyzerala tá vypočítavá mrcha celkom dobre. 

"Chceš sa ma niečo opýtať?" ozval sa náhle pobavený Avery. 

Uvedomila som si, že po mne hľadel a bystrým pohľadom skúmal môj výraz tváre. Zdalo sa mi, že mi hádam prečítal myšlienky. 

"Nie, nechcem," odfrkla som. 

"Určite?" 

"Určite," zasipela som na neho. 

Tlmene sa zasmial a postavil sa z kresla, kde doteraz spokojne vegetil. 

"Idem sa dať dokopy. Približne o dvadsaťpäť minút vyrážame. Objednáš vodiča?" 

Prikývla som a sledovala som, ako sa pomalým krokom ťahal do kúpeľne. Žeby ho staršia skúsená žena až natoľko zničila? Možno bolo za jeho únavou a strnulosťou viac, ale nepýtala som sa. Radšej. Azda som odpoveď ani nechcela poznať. 

Averymu trvali prípravy skutočne iba dvadsaťpäť minút. Netušila som, ako to robil, že všade chodil na sekundu presne a ešte aj svoje postupy a kroky dokázal odhadnúť na stotinu času. Musel mať spravené nejaké špeciálne kurzy na time managment alebo čosi...