*Markus Avery*
Nepokojne som poklepkával po stole a hypnotizoval displej svojho mobilu. Dookola som čítal konverzáciu s Albinou a nervózne sledoval čas.
ALBINA (7:55 a.m.): DOBRÉ RÁNKO. POSLUŠNE HLÁSIM, ŽE SOM VYSTÚPILA Z TAXÍKA A PRÁVE VSTUPUJEM NA POLICAJNÚ STANICU. BRNKAČKA. DRŽ PALCE NECH MA NEVYSMEJÚ.
JA (7:56 a.m.): DOBRÉ RÁNKO, KRÁSKA. NEVYSMEJÚ! DRŽ SA. A PÍŠ HNEĎ, AKO SKONČÍŠ.
ALBINA (7:57 a.m.): KRÁSKA? VOLÁM SA ALBINA, PÁN AVERY.
JA (7:58 a.m.): VIAC SA MI PÁČI, KEĎ MI HOVORÍŠ KRSTNÝM MENOM.
ALBINA (7:58 a.m.): NEROZPTYĽUJ MA! IDEM NA TO, POTOM PÍŠEM.
Neodpísal som viac, lebo som ju nechcel "rozptyľovať". Albina sa však dlho neozvala a už sa ručička hodín v mojej kancelárii blížila k desiatej hodine. Nemohol som sa na nič sústrediť. Žeby to trvalo až tak dlho? Bolo jej ohlásenie obťažovania také zložité spísať? Mohlo sa niečo, nebodaj, zvrtnúť?
Zo zamyslenia ma vytrhlo strohé zaklopanie na moje dvere do kancelárie. Hneď som sa strhol, prestal sa podopierať pod bradou, narovnal som sa a ozval som sa k dverám. Dnu nakukla moja otravná sekretárka Lucy. Už len jej výraz tváre mi napovedal, že sa jej nepáčilo, že som rušil stretnutia a posúval tie, ktoré som zrušiť nemohol.
"Pán Avery, Angelika Waltersová sa pýta, či to interview o desiatej platí," zapišťala Lucy napäto.
Poznala môj namosúrený výra tváre veľmi dobre.
"Nie, posunieme to na jedenástu," odvrkol som.
"Ale to máte stretnutie so zástupcami tej firmy s parfumami," zamračila sa.
"Tak spravíme interview po tom stretnutí. Naplánujte mi to. Aj tak ešte slečna Rudan nie je," zafrflal som.
"Nie, nie je...dala vám vedieť? Lebo asi nikomu nevolala a...," zastavil som jej habkanie.
"Písala mi, áno. Ešte niečo Lucy? Bol by som rád, ak by som mohol dokončiť svoje veci v kľude a tichu," hodil som k nej namrzený pohľad.
Lucy sa ospravedlnila, dvere za sebou zabuchla a konečne ma nechala osamote. Okamžite som si pretrel tvár aj oči. Mal som si pýtať aspoň kávu.
Náhle ma prudko prebral zvuk prijatej správy. Okamžite som sa natiahol po mobile a s napätím otváral SMS od Albiny.
ALBINA (10:02 a.m.): SOM HOTOVÁ. BOLO TO... JE TO ASI NA DLHŠIE. PREPÁČ, ŽE MEŠKÁM.
Musel som si vydýchnuť a spokojne sa na mobil usmiať. Bol som rád, že to mala za sebou a že sa mi bez protestov hlásila.
JA (10:03 a.m.): NEOSPRAVEDLŇUJ SA, JE TO OK. POŠLEM PO TEBA NIEKOHO, OSTAŇ V BUDOVE.
ALBINA (10:03 a.m.): ALE NO, VOLÁM SI TAXI.
Prevrátil som nad jej tvrdohlavosťou očami a razom som jej číslo vytáčal, zabraňujúc jej tak volať si taxi službu. Zdvihla po dvoch tónoch.
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Nový šéf
Любовные романыAlbina pracuje ako novinárka vo vychytenom magazíne, pravidelne prispieva do svojej vlastnej rubriky. Nie je to mladá, naivná pipka. Práve naopak. Veľmi dobre vie, čo chce, len to ešte nenašla. Ak s niekým práve nechodí, nemá problém ani s jednorazo...
