Say Something || h.s [SK]

43. chapter

„Harry," šepnem, keď ho vidím sedieť na posteli. Všade naokolo sú ruže, ale nie obyčajné červené. Biele ruže. Bože zbožňujem ich. Na oknách sú sviečky a na strope letia balóny v tvare srdca. Čo ho to vôbec napadlo?

„Chcel som ťa potešiť." Prehovorí do ticha a začne sa ku mne približovať.

„To si nemusel, určite ti to zabralo veľa času." Zamračím sa a pozriem sa mu do tváre. Jeho veľké dlane sa dotknú mojich bokov a ja sa mierne zachvejem. Jeho dotyky mi stále spôsobujú zimomriavky po celom tele.

„Chcel som to urobiť," povie s vážnou tvárou a nahne sa ku mne. Jeho pery sa obtrú o tie moje, no nepobozká ma. Čaká kým to urobím ja. Prefíkanec jeden. Chvíľu ho nechávam v napätí, no nakoniec to sama nevydržím a pobozkám ho. Moje pocity sa nedajú ani opísať. Už dávno som sa necitíla takto spokojná. Dovolím Harryho jazyku vstup do mojich úst a slabo sa usmejem, keď mi zahryzne do pery.

**

„Liam, povedala som nie." Zamračím sa na neho. už ho tu asi polhodinu presvedčiam. Harry ráno odišiel do práce a aby som nebola sama prišiel Liam.

„No tak Tori máš dvadsaťštyri. Čoho sa bojíš?" a on mi stále oponuje.

„Môžeme si pozrieť romantický film. Dokonca aj komédiu zvládnem, ale horror pozerať nebudem!" mám pocit, že kričím, no niesom rozčúlená. Hlavne sa nemôžem stresovať. Len si tu vymiename názory.

„Nebudem sa pozerať na romantiku s tehotnou ženskou. Zbláznila si sa? Vlastne ani mi neodpovedaj." Zasmeje sa, no ja sa stále mračím. Viem čo tým myslí. Určite, že budem celý film revať, ale to sa fakt nestane. Ticho preruší cinknutie mikrovlnky, čo značí že je popcorn hotový.

„Ja to zoberiem, nenamáhaj sa." Vyruší ma Liam, keď vidí, že nedočiahnem na misku. Prikývnem a zatiaľ z chladničky vatiahnem džús aj vodu. Zo skrinky vytiahnem dva poháre a zoberiem to do obývačky. Položím ich na stôl a ľahnem si na gauč. Konečne pokoj.

„Takže?" ozve sa znova Liamom hlas, má plné ústa popcornu.

„Nechaj aj mne!" skríknem, načo sa on iba uchechtne.

„A o čom ten horror vlastne je?" opýtam sa a spokojne si vložím do úst popcorn. Možno som urobila unáhlený záver, ani som nevedela čo to vlastne je a hneď som povedala nie.

„O dievčati a dvoch patológoch, ktorý jej budú robiť pitvu a veď uvidíš." Široko sa usmeje. Prižmúrim oči, ale ako vidím nemám na výber. „Nie je až taký hrozný. Neboj sa neriskoval by som, že by si kvôli mne rodila v šiestom mesiaci." Tentokrát už povie vážne a ja prikývnem. Liam ešte stihne zatiahnuť žalúzie, aby sme tu mali fakt tmu a sadne si ku mne. Ak mám pravdu povedať chýbalo mi toto. Tieto časy strávené s Liamom. S ním som bola vždy sama sebou a som fakt rada, že jej moj kamarát.

Film trvá asi hodinu a pol. Fakt nie je až taký hrozný, ale sú v ňom časti kedy mám srdce fakt až niekde v hrdle.

„Panebože nečakala som, že na konci budú všetci mŕtvy." Zalapám po dychu, keď film skončí. Posadím sa a načiahnem sa pre svoj pohár s vodou. Vypijem celý obsah, uf úplne mi vysmädlo.

„Ja som tam nečakal veľa vecí." Zasmeje sa a odtiahne žalúzie. Vonku stále svieti slnko. Sú predsalen tri hodiny poobede.

„Ale nabudúce si vážne pozrieme niečo pekné." Urobím na Liama psie oči a našpúlim pery.

„Na to ti pošlem Sophiu." Zdvihne ruky v obrannom geste a zoberie prázdnu misku od popcornu, aby ju mohol odniesť do kuchyne. Iba s úsmevom pokrútim hlavou a vypnem telku. Typický Liam. Hneď ako sa postavím vchodové dvere sa otvoria. Harry.