Say Something || h.s [SK]

26. chapter

„Ariana, kde je Harry?“ zamračím sa a pozriem sa na Chloe, ktoré keď poviem jej meno ostane nehybne sedieť. To snáď nemyslí vážne, že mi práve zdvihla jeho mobil.

„Harry je niekde hore, ja neviem.“

„Prečo dvíhaš jeho mobil?“ opýtam sa.

„Neviem mala som tú potrebu, keď som videla tvoje meno.“ Zasmeje sa a ja pretočím očami.

„Povedz mu nech mi zavolá.“ Zavrčím a zložím. Jasné, že mu to nepovie tým som si istá. Veď prečo by to robila? Určite vie, že ma Harry opustil kvôli mne, aj keď sa rozišla ona s ním. Mobil položím späť na stolík a otočím sa ku Chloe.

„Ona zdvihla jeho mobil?“ zdvihne obočie a prisunie sa bližšie ku mne. Iba slabo prikývnem a kolená si pritiahnem k telu.

„Žeby sa k nej vrátil?“ skrčí obočie.

„A nech je mi to jedno. Ak chce ju a záleží mu na jej peniazoch prosím. Mám to vieš kde.“ Myknem plecami a pozriem sa na hodiny. Už sú dve.

„Ale no tak, skús to zase za hodinu, stavím, že bude mať rozumné vysvetlienie,“ chytí ma za koleno. „Ale ja teraz musím ísť. Vieš koľko rodiny ešte musí navštíviť. Mrzí ma to, ale vidíme sa potom dobre? Alebo zavolaj ako to dopadlo.“ Objíme ma  a odíde z izby.

„Ahoj,“ zamrmlem a zvalím sa na posteľ. Fajn skúsim to za hodinu a som úplne zvedavá akú bude mať výhovorku. Ja tú babu proste nenávidím. Akože nevie kde je? Ale to kde má mobil vedela dobre a ak kto som ja. Takýmto by som najradšej odťala hlavy.

Večer

Na stolík položím misku s popcornom a zapnem televízor. Harry by tu mal byť každú chvíľu. Áno zavolala som mu a on mi povedal, že mi to vysvetlí tak sme sa dohodli, že dneska príde ku mne, on mi to povie a pozrieme si film. Prejdem do kuchyne a z malej miske na linke si zoberiem banán. Možno, že ho ešte stihnem zjesť. No keď zahryznem druhýkrát zvonček sa rozoznie v celom dome. Nedojedený banán položím na linku a prejdem k dverám. Rukami si prejdem po stehnách a otvorím dvere.

„Ahoj.“ Usmeje sa, no ja nič nepoviem len mu ukážem, že má ísť dnu. Vyzuje sa a spolu prejdeme do obývačky. Sadnem si a Harry si sadne oproti mne.

„Takže?“ opýtam sa a zdvihnem obočie.

„Takže, no po prvé nemáš dôvod sa hnevať sama si povedala, že chceš eše čas takže niesme spolu a bol som si u Ariany ešte po nejaké veci. Neviem prečo mi dvíhala mobil.“ Povie v sebaobranne a ja musím uznať, že je strašne zlatý, keď takýto nahnevaný, no zároveň sa snaží byť milý.

„Ale prečo žiarliš?“ opýta sa pobavene a zdvihne obočie.

„Ja nežiarlim.“ Pokrútim hlavou a ruky si prekrížim na prsiach. Áno žiarlim, možno, ale ani neviem prečo. Niesmej spolu.

„Prosím ťa. Vidím to na tebe a keby bolo všetko v pohode tak by si sa so mnou normálne rozprávala a neriešila by si to, čo som robil s Arianou.“ Zasmeje sa a priblíži sa bližšie ku mne. „No páči sa mi to.“ Široko sa usmeje a mne na tele naskočia zimomriavky. Pokrútim hlavou a odtiahnem sa.

„Tak čo keby sme si pozreli ten film?“ opýtam sa a postavím sa, no Harryho ruka ma zastaví.

„A čo keby si mi dneska pre zmenu povedala niečo ty? Ty už o mne vieš všetko potrebné.“ Usmeje sa a potiahne ma späť  na miesto na gauči, kde som sedela.

„A čo by si chcel vedieť?“ opýtam sa a šibalsky zdvihnem obočie.

„Neviem. Hovor, čo uznáš za vhodné.“ Mykne plecami a oprie sa o gauč, pričom si ruky prekríži na hrudi. Čo mu mám povedať? On mi síce povedal niečo, ale ja nemám nič zaujímavé, čo by ho momhlo zaujímať.