Say Something || h.s [SK]

12. chapter

„Čo to robíš?" pošepkám do bozku, ale neodtiahnem sa. Niečo vo mne mi hovorí, že sa mi to páči, aj keď by sa nemalo. Zasmeje sa a odtiahne sa. „Tvoje pery boli tak očarujúce, že som ich musel okúsiť." zahryzne si do pery a pozrie sa mi do očí. Ja tam stále stojím pred ním ako prikovaná k podlahe.

„To nemôžeme." šepnem a otočím sa, ale jeho ruka ma nezastaví ako vždy. Zbehnem bo schodoch do záhrady a všimnem si Arianu, ako na mňa pohoršene pozerá. „Prepáč Gemma, ale musím odísť." zoberiem si veci a ospravedlňujúco sa pozriem na Gemmu.

„Stalo sa niečo?" skrčí obočie. „Nie ja len musím ísť. Vidíme sa zajtra." usmejem sa a zakývam jej. Iba prikývne a objíme ma. Prejdem okolo domu až k bráničke a otvorím ju Ale iba, keď ju zatvorím konečne sa nadýchnem. On ma vážne pobozkal? Však ma mi to iba snívalo a zachvíľu sa zobudím. Prejdem si prstom po perách a jemne zdvihnem končeky úst do úsmevu.  Už dávno som necítila ten pocit. Páčilo sa mi to, áno, ale nemôžem, aj keď možno by ma Harry neodsúdil. Preboha Victoria! Načo myslíš si proste viná a nič ťa z toho nevyžehlí.

Dám sa do kroku a do desiatych minút som doma. Zabuchnem dvere a opriem sa o ne. Tašku hodím na skrinku na chodbe a vydýchnem. Och stavím sa , že sa zajtra nebudem môcť sústrediť na skúšku a ešte, keď bude vedľa mňa Gemma, ktorá mi bude pripomínať Harryho.

Bez toho, aby som pozdravila mamu vybehnem po schodoch a zamknem sa do kúplene. Potrebujem studenú sprchu. A to doslova. Vyzlečiem zo seba oblečenie a nechám ho spadnúť na zem. Následne sa postavím pod sprchu a pustím na seba studenú vodu. Nadýchnem sa a vydýchnem. Nanesiem na seba sprchový gél a znova nechám studené kvapky vody, aby obkolesovali moje horúce telo.

Zastavím vodu a zabalím sa do uteráka. Opriem sa o umývadlo a pozriem sa do zrkadla. Špirálu mám od vody po celej tvári a moje oči žiaria. Prečo? Predsa len som urobila niečo zakázané. Môže to byť tým. Natiahnem sa po krém a odlíčim sa. Ruky si natriem jahodovým krémom a natiahnem na seba krátke nohavice s tielkom. Potichu prejdem do izby a zvalím sa na posteľ. Potrebujem si oddýchnuť a premýšľať.

Obrátim sa na brucho a zatvorím oči. Stále mám pred očami jeho oči. Bože musím ho vyhnať z mojej hlavy! Nemôže tam byť. Nepatrí tam. Preboha prečo si vždy musím začať so zadanými? Prinášam, iba nešťastie. Ešte nikdy sa v mojom živote nestalo nič pozitívne. Možno tak iba to, že ma zobrali na výšku.

Z premýšľania ma vyruší klopanie na dvere. „Tori?" dvere sa otvoria a cez medzeru nakukne mamina hlava. „Hm?" zašomrem do vankúša a zdvihnem zrak ku nej. „Stalo sa niečo? Hneď si utekala hore. Nepotrebuješ niečo?" prejde ku mne a sadne si vedľa mňa na posteľ. „Nie všetko je v poriadku." jemne sa usmejem a prameň vlasov si zastrčím za ucho. „Ale kakauko od mamičky by ma nenahnevalo." urobím psie oči a úsmev rozšírim ešte viac. Keď sme boli so Zaynom malí vždy nám ho robila, milovali sme ho a to sa nezmenilo ani teraz.

„Keď máš pred tou skúškou." zasmeje sa a pohladí ma po hlave. „Takže keby žiadna nebola nedostala by som?" zdvihnem obočie. „Vyzerám ako zlá matka?" zdvihne ruky a srkčí obočie. „Nie. Si tá najlepšia." našpúlim pery a ona sa usmeje. Zatvorí dvere a ja si znovu hlavu zaborím do vankúša. Hodiny ukazujú presne osem hodín. Uf zase deň prešiel skôr ako som sa stihla spamätať.

**

„Nič som neurobila!" skríknem a posadím sa na posteľ. Bože! nedokážem s tým žiť, musím sa priznať, alebo to niekomu povedať, pretože tieto sny sú vážne hrozné. Ale možno to bolo tým kakaom pred spaním. Vypila som ho veľa a mám pocit, že mi je zle.

Postavím sa a prejdem so kúpelne kde si opláchnem tvár a vykonám rannú hygienu. Jemne sa namaľujem a vlasy si stiahnem do gumičky. Zo skrine si vytiahnem úzke čierne džínsy a sveter po lakte. Oblečiem sa a poznámky si hodím do tašky. Ešte večer pred spaním som si niečo opakovala, no mám pocit, že som to aj tak všetko zabudla.