Say Something || h.s [SK]

22. chapter

„O čom to hovoríš? Nadšená by som nebola len vtedy keby to bol Niall alebo Zayn.“ Poviem zo smiechom a opriem sa o stenu na chodbe. Harrymu z tváre zmizne úškrn a vystrieda ho vážna tvár. Prečo nič nehovorí?

„Čo to tu na mňa skúšaš Harry?“ ruky si položím pozdĺž tela a skrčím obočie. Harry sa usmeje a predkloní hlavu, aby mi niečo pošepkal. Zadívam sa mu do očí a mám pocit, že toto nedopadne dobre.

„Čo sa stane, keď ti poviem, že to bol Niall, kto ju znásilnil?“ opýta sa a znova sa odtiahne. Telom mi prejde neopísateľná energia. Strasie ma a ja ostanem stáť hľadiac pred seba hypnotizujúc malý košík na dáždniky. 

„Ak bol toto vtip tak ten ti vyšiel a teraz pravdu.“ Prehltnem a znova sa pozriem na Harryho. Ten tam stále stojí s pobaveným úškrnkom a pozerá na mňa. Niall to predsa nemohol byť. V noci som s ním bola a potom ráno som bola stále u neho a bol tam.

„Do kelu, povedz niečo!“ zasyčím na neho.

„Hovorím ti pravdu, no ešte nevieme, či aj on bol ten, kto ju ubil k smrti.“ Povie pokojným hlasom a rukou si prejde do vlasov.

„On to predsa nemohol byť! Veď som predsa spala u neho, nikde nebol.“ Skríknem a od nervov sa začnem hrať s prstami na ruke. Nie, nie, nie. Niall by to nikdy neurobil. Veď on má rád deti, síce už mala pätnásť, ale stále bola dieťa!

„Spala si vedľa neho? Určite dokážeš, že nikam nešiel?“

„Ja, no vlastne bol po mňa asi okolo jednej v noci v bare, ale veľmi si to nepamätám a bola som opitá. Spala som sama. No a potom, keď som sa zobudila bol tam v jeho obývačke.“ Poviem priškrteným hlasom. Predsa len mohol odísť a ja som o tom nemohla vedieť. Spala som tvrdo ako vždy. 

 „No tak vidíš, sama si si nie istá, či bol doma, keďže si spala v inej izbe.“ Podotkne Harry a spokojne sa usmeje, no mne do smiechu vôbec nieje. Žeby som naozaj chodila s vrahom? Nie to nemôže byť pravda. Niall bol vždy taký starostlivý a milý. Povedala som mu všetko, čo som mala na srdci a on nakoniec nieje ten kto by mal byť?

  „No, a keďže s ním chodíš potrebujem od teba niečo.“ Harryho hlas ma vyruší z premýšľania. Otočím k nemu hlavu a zadívam sa do tých jeho zelených očí. Kývnem mu rukou, aby pokračoval, keďže ja už nemám slov.

„Potrebujem aby si šla ku nemu a nenápadne sa ho niečo opýtala.“ Povie Harry stále pokojným hlasom

„Bože prečo ja? Síce si to nechcem priznať, ale bojím sa ho.“ Ruky si položím na ramená a pozriem sa do zeme. Harry mi povie aký je plán a ja najprv odmietam, no nakoniec poviem áno. Sľúbi mi, že  sa mi nič nestane a všetko bude v poriadku. Je to zvláštne počuť z Harryho úst, ale je to tak. Samozrejme prečo si robím nádeje? Je to prípad a on chce len peniaze.

 Z vrecka si vytiahnem mobil a v zozname volaných čísiel nájde Niallovo meno. Zaváham, no nakoniec stlačím zelené tlačítko s nápisom hovor. Nadýchnem sa a mobil si priložím k uchu. Harry sa na mňa povzbudivo pozrie a ukáže mi palce nahor. Sa mu povie. On práve nevolá vrahovi.

„Tori?“ ozve sa hneď z druhej strany.

„Ahoj zlatko. Máš teraz čas? Nemohla by som prísť?“ opýtam sa a zahryznem si do pery.

„Och jasné čakám ťa.“ Počujem, že sa usmieva a následne zloží. Fuj je tak nechutný Ak je naozaj vrah prečo by bol taký pokojný a nechcel by sa stretnúť niekde inde? Vlastne som sa ani Harryho nespýtala na tie testy, ale mám pocit, že mu verím.

 „Fajn vidíš toto si zvládla na výbornú. Teraz tam choď a rob to, na čom sme sa dohodli.“ Harry ma chytí za rameno. Toto ma má akože povzbudiť? Aha tak to potom sa mám fakt skvele a ničoho sa nebojím. Harryho ruku odstránim z môjho ramena a vrátim sa späť k dievčatám na záhradu.