Say Something || h.s [SK]

15. chapter

„Ako si prišiel na to, že som to urobila ja?" opýtam sa Harryho, keď mu podávam kávu. Áno bohužiaľ aj toto sa týka toho, čo musím robiť, ale mám pocit, že toto je ešte lepšie z toho, čo mi Harry ešte nakáže. „Bolo to jednoduché." zasmeje sa a ruky si prekríži na hrudi. „Videl som ťa, keď si odchádzala z nášho domu a ako si si brala od Liama kľúče od jeho auta a viem presne koľko bolo hodín. Bol som za Liamom na jeho aute to síce tak nevyzeralo, ale ja som tam našiel znaky po autonehode." dokončí a spokojne sa oprie o jeho stoličku. „A hlavne tomu naznačovala tá tvoja nervozita." uchechtne sa.

„Povedal si to niekomu?" šepnem a opriem sa o stenu.

„Bola by si snáď tu keby som tu niekomu povedal?" opýta sa späť a zdvihne obočie.

„Prečo si to urobil? Hádam mi nechceš povedať, že by si nebol rád keby si ma mohol zatvoriť a nikdy ma nevidieť."

„Už som ti to povedal." premeria si ma. „Páčiš sa mi." široko sa usmeje.

„Nemôžem sa ti páčiť. Máš priateľku." pokrútim hlavou a prejde ku stoličke oproti Harrymu stolu, na ktorú si sadnem.

„A čo? Chceš mi snáď povedať, že je to trestné? Zlato to ja viem, čo je tu trestné a čo nie." usmeje sa a postaví sa od stolíka. Následne prejde ku mne a mňa strasie.

„Kedy môžem ísť domov?" zmením tému a odvrátim zrak.

„Neviem mám ešte nejaké papierovačky." mykne plecami a niečo vytiahne zo skrinky.

„Kto ti to robil doteraz?" zvedavo sa opýtam a očami prejdem po celej kancelárií. Má tu toho fakt veľa. Toľko papierov som nevidela ani v papierníctve.

„Mal som sekretárku, no niekto ju nabúchal a musela odísť. Som prísny." povie neľudsky a znova si sadne za stôl.

Deň ubieha pomaly. Harry ma požiada o kávu alebo niečo podpísať, urobiť alebo vytlačiť. Je to tu nudné, no mám pocit, že môžem byť rada, že práve teraz nesedím v nejakej špinavej izbe štyri krát štyri metrami a vedľa mňa neleží nejaká vrahyňa, ktorá zachvíľu zabije aj mňa.

Vytiahnem si mobil a napíšem Gemme správu. „Platí  dneska to, čo platilo včera?-Tori" Odošlem a mobil si nechám len tak položený v rukách. Harry zase niečo skúma v papieroch, ale ak mám pravdu povedať je pri tom sexy. Jeho sánka je zaťatá a vlasy mu jemne padajú do tváre.

Za necelé tri minúty mi príde správa od Gemmy. „Za desať minút pri bare?-Gemma" Po prečítaní správy sa usmejem na mobil a odpíšem jej  krátku správu o tom, že sa tam vidíme. Mobil si zastrčím do vrecka a nervózne sa pozriem na Harryho.

„Harry? Myslíš, že by som už mohla ísť? Je už šesť hodín, som tu od rána." opýtam sa nesmelo a on ku mne vzhiadne.

„Odveziem ťa." povie rozhodnute a chce sa postaviť, no zastavím ho so slovami. „Nie Harry dneska ťa už mám dosť a predsa len idem niekam s Gemmou nie je to potrebné." usmejem sa a on skrčí obočie.

„Kam idete?" opýta sa a znova si sadne. 

„Harry ja viem, že som tu teraz iba vďaka tebe, ale vážne ti všetko nemusím hovoriť. Maj sa Harry." usmejem saa a zabuchnem za sebou dvere. Konečne. V jednej miestnosti s ním som sa cítila nesvoja ako vždy, keď som s ním. Je to zvláštne neviem to popísať, ale na jednej strane sa mi to páči, ale tá druhá o Harrym nechce ani počuť. Nenávidím seba za to, že si neviem utriediť vlastné myšlienky.

Keď sa dostavím pred bar, na ktorom sme sa s Gemmou dohodli už tam čaká so širokým úsmevom. Má na seba krátke šortky a tričko do polky brucha. Momentálne mi je jedno, že ja mám na sebe džínsy a košeľu, musím sa napiť.