Say Something || h.s [SK]

50. chapter

Nikdy som si nemyslela, že by môj brat bol schopný niečoho takéhoto. Áno navonok vždy vyzeral ako bad boy, ale z vnútra to bol vždy citlivý a milujúci človek. Kedy sa toto stalo? Kedy som si prestala všímať, že sa zmenil? Nedokážem si odpovedať pretože odpovede nepoznám. Mám pocit, že mu nedokážem veriť. Sklamal ma.

„Nepovedal ani skurvené slovo." Harryho hlas sa ozve v celom dome. Už asi dve hodiny sedím na posteli a premýšľam nad Zaynom. Stále nedokážem pochopiť prečo a ako. Je to pre mňa až príliš. Nedokážem sa ani pohnúť, no moja myseľ je stále v pohybe.

„Tori?" znova Harryho hlas. Pomrvím sa a pomaly sa postavím. Necítim sa vôbec dobre. Bolí ma hlava a mám pocit, že to brucho už ani neunesiem. A to je to malé menšie akoby malo. Rukami si prejdem po tvári akoby som zo seba chcela všetko zotrieť a práve vtedy sa otvoria dvere. Stojí v nich Harry s nahnevaným výrazom, no keď ma zbadá skrčí obočie.

„Si v poriadku?" rýchlo ku mne pribehne a ja mám pocit, že odpadnem.

„Potrebujem iba trochu vodu." Šepnem. V ústach mám úplne sucho. Moje srdce búši ako o život a mám pocit, že mi hruď zachvíľu vybuchne. Harry prikývne a opustí izbu. Nedokážem tu už sedieť potrebujem sa prejsť. Pomaly sa postavím, no zakrúti sa mi hlava. Rýchlo sa zachytím o posteľ a vydýchnem. Keď sa mi zrak vráti do normálu po schodoch prejdem dole k Harrymu. Stojí mi otočený chrbtom pretože mi do pohára lieva vodu.

„Mohla si počkať hore." Povie, keď sa otočí, no ja len pohodím rukou. Sadnem si na gauč do obývačky a nohy si vyložím hore. Mám pocit, že mi celé opuchli. Harry sa zrazu objaví vedľa mňa a podá mi pohár s vodou. Napijem sa, no mám pocit, že mi to vôbec nepomohlo.

„Zayn mi povedal, že to urobil." Šepnem tak potichu, že sa skoro nepočujem. „Ale nechcel mi povedať prečo. Tak strašne ma ubíja, že ho nepoznávam. Prečo sa toto všetko deje?" slané slzy sa mi začnú predierať von z očí. Zatvorím oči čím im uvoľním cestu.

„Skúšal som všetko, mne nechce povedať ani písmeno." Povie cez zuby Harry, ktorý si sadne oproti mne.

„Harry povedz mi kedy toto všetko už konečne skončí." Vzlyknem. Jeho zelené diamatny sa zahľadia hlboko do mojich očí, no jeho ústa sú bez zvuku.

„Nikdy to neskončí však?" ironicky sa usmejem. „Myslela som si, že to už horšie naozaj nemohol byť. Keď som ťa videla v kóme každý deň bolo to pre mňa hrozne depresívne. Tak strašne som sa bála, že už nikdy nebudem vidieť tvoje oči alebo úsmev a potom si sa prebral. Boli sme šťastní všetci traja." Chytím si bruško a jemne si po ňom prejdem. „Cítila som sa naozaj ako v rozprávke a potom sa to všetko začala otáčať znova. Každý hovorí, že sa to zlé obráti na dobré, ale teraz som to dobré obrátilo na zlé." Tentokrát s pozerám inde. Nedokážem sa pozerať na Harryho.

„Zničila som ti život." Stále sa pozerám do okna až kým sa Harryho ruky nedotknú mojej tváre a neotočia ju tak, že sa pozerám priamo pred neho. viem, že chce niečo povedať, ale aj tak mu skočím do reči. „Keby si ma nestretol bol by si šťastný s Arianou a ona by teraz určite nebola mŕtva. Nikdy by si nebol v kóme a mal by si pokojný život." Chytím ho za zápästia. Jeho oči sa lesknú. Mám pravdu.

„Všetko čo si teraz povedala vôbec nie je pravda. Už to nikdy nehovor. Ja si vôbec neviem predstaviť život bez teba a toho malého, aj keď tu ešte nie je, ale ja viem, že ho budeme nadovšetko milovať. S Arianou by som nikdy nebol šťastný a ani si nevieš predstaviť čo všetko sa vo mne deje, keď vidím teba. Ani neviem opísať to všetko čo cítim, keď viem, že si šťastná, usmievaš sa a tešíš sa. Ale teraz keď ťa vidím takto a mám pocit, že ti nijako neviem pomôcť ubíja ma to ešte viac. Dal by som aj život za to, aby si bola taká ako na začiatku. Vždy usmiata a tvrdohlavá, niekedy až príliš drzá," zasmeje sa. „Ale za všetky tieto veci ťa milujem a už naozaj nikdy nehovor, že by som sa mal bez teba lepšie pretože to vôbec nie je pravda." V dome ostane totálne ticho. Mám pocit akoby sa zastavil čas a neviem čo mám povedať. Kde sa to v Harrym stalo?