Say Something || h.s [SK]

33. chapter

„Okamžite odtiaľto odíď.“ Poviem nahnevaným hlasom a chcem sa postaviť, no bolesti mi v tom bránia. Momentálne som úplne k ničomu a mám pocit, že ona by neodišla ani keby som po nej hodila barlu.

„Prišla som pozrieť Harryho,“ povie a začne sa približovať k Harryho posteli. Prečo ju Gemma vôbec pustila?

„Nechápem prečo,“ zatnem sánku. „Už dávno nie ste spolu  a teba vôbec nemá, čo zaujímať ako sa má.“ Poviem tvrdo a pomaly sa postavím. Ona sa iba zasmeje a chytí Harryho ruku, ktorú som pred chvíľou ešte držala ja.

 „Keby si nebola ty, všetko by bolo v poriadku a hlavne Harry by bol teraz v poriadku!“ skríkne a otočí sa ku mne so vztýčeným ukazovákom. Široko sa usmejem a konečne sa mi podarí postaviť.

„Pokojne sa mu to mohlo stať, aj keby išiel v aute sám. Ja nemôžem za to, že sa Harry nezapína a áno vyčítam si to, ale ty sa do toho nemáš, čo starať!“ skríknem na ňu späť a smrknem. Nie nemôžem sa rozplakať. Je to iba obyčajná mrcha.

„Ale vieš, čo je najhoršie?“ opýta sa ma a ja prekvapene nadvihnem jedno obočie. „Že si takto neskončila ty, ba aj horšie.“ Vypľuje mi do tváre a ja zalapám po dychu. Nadýchnem sa a chcem jej niečo povedať, no sama dobre viem, že to nemá zmysel. Viem, že jej nemôžem zakázať, aby prišla za Harrym, ale viem, že on by to tak nechcel. Otočím sa a začnem sa približovať k dverám. Otvorím ich a všimnem si Gemmu, ktorá sedí na starej čiernej stoličke a smutne na mňa pozerá.

 „Prepáč, ale nenechala sa odradiť. Proste tam chcela ísť a vyzerala, že by sa za to aj bila a ty vieš, že jej to nemôžeme zakázať.“ Povie a postaví sa, aby mi mohla pomôcť prejsť k výťahu. Iba slabo prikývnem a s pomocou Gemmy nastúpim do výťahu. Bez slova sa zvezieme na tretie poschodie, kde mám izbu ja a Gemma mi znova pomôže ľahnúť si do postele.

 „Ariana mala pravdu,“ šepnem a zakryjem sa pod perinu. Začína mi byť celkom zima.

„Čo povedala?“ opýta sa Gemma so skrčeným obočím a sadne si ku na posteľ. Posuniem sa, aby mala viac miesta a začnem hovoriť.

„Radšej som mala skončiť ja v kóme a nie Harry.“ Smrknem a zatvorím oči.

 „Tori! Prestaň. Nie je to tvoja vina. Zayn ti to povedal. A vie, že tá mrcha hovorí hlúposti len preto, aby si odišla do Harryho, ale ty to neurobíš, jasné?“ povie vážne a zdvihne obočie. Slabo prikývnem a zahryznem si do vnútorného líca. 

 „Ja viem, ale keby ma Harry nepoznal nikam by sme nešli a on by..“ zlomí sa mi hlas a Gemma sa na mňa zase škaredo pozrie.

„Si unavená, pretože už trepeš hlúposti. Mala by si si pospať. Ja zatiaľ pôjdem znova hore a poviem doktorovi nech k Harrymu Arianu nepúšťajú.“ Usmeje sa a pohladí ma po ruke. Slabo prikývnem a otočím sa na pravú stranu. Zakryjem sa až po uši a konečne vydýchnem. Počujem ako dvere zabuchnú na znak toho, že Gemma odišla a ja konečne zatvorím oči.

 -

 „Tak princezná sa nám už zobudila.“ Ozve sa známy hlas blízko mňa, keď otvorím oči. Jemne sa usmejem a posadím si, aj napriek bolestiam, no podarí sa mi to a ja sa chbtom opriem o roh postele.

„Louis, čo ty tu robíš?“ opýtam sa stále s úsmevom na tvári a obliznem si pery. Znova sú suché. „Skôr než odpovieš. Podal by si mi prosím ťa vodu?“ ukážem na plný pohár, ktorý je položený na skrinke vedľa mojej postele. Prikývne a natiahne sa po pohár, ktorý mi následne podá a ja sa napijem.

 „Chcel som prísť skôr, ale nedalo sa,“ povie ospravedlňujúco, keď pohár znova odloží na svoje miesto a ja sa usmejem.

„To je v pohode. Vlastne som si myslela, že si niekto preč.“ Poviem a prejdem si rukami do vlasov.