44. chapter

468 36 1
                                    


„Čo sa stalo?" otočím sa na jedného zo strážnikov, keď si prezriem Arianine mŕtve telo. Nikdy v živote by ma nenapadlo, že budem vyšetrovať vraždu svojej bývalej frajerky. Už teraz som asi hlavný podozrivý.

„Znásilnená a postrelená do hlavy. Súdny lekár potvrdil, že je mŕtva minimálne dva dni." Znásilnená? To sa mi nezdá. Ariana by za sex aj zaplatila.

„Si si istý, že bola znásilnená? Podľa mňa to bol obyčajný sex." Zamračím sa. Má na sebe mini šaty, ktoré má vytiahnuté až k rebrám. Jej koža sa dá prirovnať k bielemu snehu, no na ústach má stále silno červený rúž. Leží v trávy nedaleko jednej farmy, čo by tu vôbec robila?

Tori's POV:

Prehodím ruku na druhú stranu postele, no je prázdna. Zamračene otvorím oči a fakt tu Harry nie je. Hodiny ukazujú sedem hodín ráno. On ma tu cez noc nechal fakt samú? Večer som zaspala ani neviem ako, bola som dosť vyčerpaná, ale Harry ani nezavolal ani nenapísal, čo ak sa niečo stalo? Pomaly sa posadím a zoberiem si mobil z nočného stolíka. V kontaktoch nájdem Harryho číslo a vytočím ho, no ozve sa iba odkazovka. Čo sa sakra deje. Začínam mať strach. Prehodím cez seba tenký župan a opustím izbu. Po schodoch zídem až do obývačky, kde si všimnem policajta. Toto má byť nejaký vtip?

„Dobré ráno slečna Victoria," usmeje sa na mňa. Pokračuje, keď na neho ostanem civieť. „Harry ma poslal, aby som vás postrážil. Musel ostať vyšetrovať vraždu. Povedal, že sa bude ponáhľať." Neisto prikývnem.

„Dáte si raňajky?" opýtam sa. Keď tu už Harry nie je a ja s tým samozrejme nič neurobím.

„To nemôžem." Milo sa usmeje.

„Urobím hrianky." Ignorujem jeho slová a prejdem do kuchyne. Naznačím mu, aby išiel za mnou. Chudák ešte tu musí byť a určite je hladný.

„Pokojne si sadnite, ja vám neurobím nič. Som meter šesťdesiatpäť vysoká tehotná žena." Zasmejem sa a dám chleba do hriankovača. Zapnem ho a otočím sa na strážnika zatiaľ čo sa opriem o linku.

„Tak vy Harryho poznáte už dlho?" snažím sa nadviazať konverzáciu. Neznášam trápne ticho.

„Tri roky. Keď som nastúpil Harry pracoval ako asistent riaditeľa, ale je veľmi šikovný veď tak aj skončil. Teraz má on to najvyššie postavenie." Venuje mi úsmev a ja prikývnem.

„Takže s ním máte dobrý vzťah?" otočím sa pretože hrianky sú už hotové. Zatiaľ čo ich vyberám mi odpovie.

„No Harry je zvláštna osoba. Niekedy sa s ním dá vyjsť a niekedy je úplne ako vymenený." Povie neisto ako keby som mu mala za to vynadať. Predsa len to vyzerá ako keby sme ho ohovárali.

„To mi nemusíte hovoriť." Usmejem sa a hrianky položím na stôl,spolu s maslom a džemom. „Dáte si aj čaj? Jasné, že áno." Nečakám na odpoveď a odpoviem si sama.

„Fakt si so mnou nemusíte robiť starosti. Harry ma zabije ak-„

„Jedzte." Do šálky mu nalejem čaj a podám mu ho. Už bez slova si natrie na hrianku maslo a dá si ho do úst. Usmejem sa nad svojím výkonom a z chladničky si vytiahnem mlieko, ktoré si nalejem do pohára. Moja ranná rutina. Dám si ho na chvíľu do mikrovlnky a presne keď cinkne dvere sa otvoria.

„Čo sa to tu deje?" jeho obočie sa skrčí, keď zbadá sedieť Josha za stolom. Ten sa automaticky postaví stále prežúvajúc hrianky.

„Urobila som mu raňajky. Nebude tu predsa len tak stáť." Poviem pokojne a napijem sa zo svojho mlieka.

Say Something || h.s [SK]Where stories live. Discover now