Say Something || h.s [SK]

31. chapter

„Ja viem. Bola som za jedným známym.“ Odmlčím sa a zapnem si pás. Harry silno zatne sánku a pridá na plyn bez toho aby sa zapol. Aha fajn takže sme zase tam kde sme boli.

„Aha takže známy,“ povie ironicky a široko sa usmeje.

„Máš s tým nejaký problém? Poznám ho ešte skôr ako sme začali spolu chodiť takže neviem, o čo ti ide?  To ty bývaš len o štyri domy od Ariany.“ Pokrútim hlavou a otočím sa k oknu. Zahľadím si vonku. Na oblohe sa začínajú objavovať tmavé oblaky a ja mám pocit, že zachvíľu začne pršať. Kiežby.

„A čo ste tam s tým známym akože robili?“ opýta sa, keď zastaví na červenej a ja sa zasmejem.

„Vieš má psov a rozmýšľala som, žeby som si jedného zobrala.“ Otočím sa k nemu a usmejem sa.

„Pes? Zbláznila si sa? Ako to chceš všetko stíhať? Zachvíľu zase nastupuješ do školy.“ Pokrúti hlavou a prejde si rukou po malom strnisku na tvári.

„Prosím? Harry je to môj život a ja si ho zariaďujem sama. Nechápem o čo ti ide. Nechceš mi radšej povedať, kde si bol celý deň a prečo si mi nedvíhal? A s vybitým mobilom na mňa ani nechoď. Na to ja neskočím.“ Žmurknem na neho a on chce niečo povedať, no naskočí zelená a Harry rýchlo vyrazí.

„Mal som prácu.“ Povie bez akýchkoľvek emócií a zapne rádio. Asi preto, že as so mnou už nechce rozprávať. Prikývnem a opriem si hlavu o operadlo. Mohla som si myslieť, že to nepochopí. Je fakt strašný, ale keby som mu to povedala tak by ma určite vyhodil z auta. Cesta trvá asi desať minút, keď Harry zastaví pred našim domov, no nevypne motor. Odopnem si pás a ešte predtým ako vystúpim sa otočím k Harrymu. Celú si ma premeria a zdvihne obočie.

„Vidíme sa zajtra?“ opýta sa a ja sa ironicky usmejem.

„Takže už budeš mať čas? A čo ak ja nie?“ opýtam sa späť a prekrížim si ruky na prsiach.

„Vick, no tak nechcem sa hádať.“ Povie pokojným hlasom a položí mi ruku na rameno. Zdvihnem obočie a nakloním hlavu doprava. Tak on sa nechce hádať?

„Hovoríš mi to ako keby som za to mohla ja.“

„Ty si bola za tým debilom.“ Zdvihne ruku a znova zatne sánku.

„Volá sa Jack.“ Poviem a chytím sa kľučky, aby som mohla otvoriť dvere, no som zastavená Harrym.

„Fajn Jack, ale nechcem aby si za ním nechodila.“ Zamračí sa a pozrie sa na mňa. Usmejem sa a chytím mu tvár do dlaní.

„Ty žiarliš, ale nemáš prečo ja ľúbim teba.“ Pobozkám ho na líce a vystúpim. „Zavolám ti.“ Predtým zatvorím dvere sa ešte zakloním k autu a zakývam mu. Nečakám kým bude namietať a zabuchnem ich. Z tašky si vytiahnem kľúče a prejde k dverám. Odomknem ich a vstúpim dnu. Je už dosť pozde a som totálne unavená. Mám pocit, že si pôjdem rovno ľahnúť. Vyzujem sa a veci si položím na skrinku. Bez toho, aby som vôbec zapálila vybehnem hore po schodoch a otvorím dvere na izbe. Zapálim a zhodím zo seba bundu a následne všetky veci. Oblečiem sa to tielka a vkĺznem do teplej periny, no nezaspím hneď. V hlave sa mi stále krúti Harry. Aj keď nad myšlienkou, že žiarli sa usmejem, ale nechcem sa hádať kvôli Jackovi. Je to len kamarát a ja s ním vážne nechcem nič mať.

**

„Nie! Preboha zbláznila si sa?“ zasmejem sa. „Harrymu by som to nikdy neurobila.“ Zamračím  sa, no stále s úsmevom na tvári. Cami si myslí, že to medzi mnou a Jackom iskrí, no ja si myslím úplný opak. Vôbec to nieje pravda.