Say Something || h.s [SK]

17. chapter

„Tak kam pôjdeme?" opýtam sa Nialla, keď naštartuje a my výjdeme z parkoviska pred policajnou stanicou.

„Na večeru a potom sa nechaj prekvapiť." povie, no nespúšťa zrak z cesty. Iba prikývnem a opriem si hlavu o okienko. Som rada, že sa nepýtal prečo tá pusa. Robila som to asi kvôli tomu, aby som nasrala Harryho, ale ak mám pravdu povedať páčilo sa mi to, aj keď Harry bozkáva lepšie. Bože a zase Harry. Fakt ho musím dostať z hlavy! Už mi to ide na nervy. Dneska som tu s Niallom a užijem si to. Žiadny Harry, žiadna Ariana, ani vražda a bozky. Iba Niall.

Niall zastaví pred reštauráciou s názvom 208 Rodeo. Ak mám povedať pravdu nikdy som tu nebola, ale vždy som ju obdivovala z vonku aká bola krásna a takisto určite nieje lacná. Prečo ma sem bral? Budem sa cítiť, že mu dlžím. Odopnem si pás a otvorím dvere. Oveje ma teplý vánok a ja sa slastne nadýchnem. Niall zamkne auto a ponúkne mi rameno. Usmejem sa a chytím sa ho. Spolu prejdeme k reštaurácii a sadneme si na terasu, dneska je na to krásny deň.

„Prečo si bola na tej stanici?" opýta sa ma Niall, keď si sadneme.

„Och Niall prosím nekaz túto peknú chvíľu. Fakt sa o tom nechcem baviť." zamračím sa a sklopím zrak. „Ale povedz mi ty, čo ťa doviedlo k tomu pozvať ma von." položím si ruky na stôl a prekríčim si prsty. Fakt ma to zaujíma. Vždy to bol len Zaynom kamarát, ktorý u nás trávil veľa času. Vždy sme sa len pozdravili a prehodili zopár slov. Nikdy by som si nepredstavila, že tu s ním niekedy budem sedieť.

Sladko sa usmeje a pozrie sa mi do očí. „Vieš," začne. „Páčila si sa mi už dávno, ale úprimne? Bál som sa Zayna." zasmeje sa a oprie sa o stoličku. „Vždy hovoril ako si ťa chráni pred chlapmi a bál som sa, že ťa sklamem a on ma zabije." povie už bez smiechu a vtedy nás vyruší čašníčka. Povieme jej, čo sme si objednali a ona s úsmevom znova odíde.

„Zayn? Prosím ťa on je neškodný." zasmejem sa a prekrížim si ruky na prsiach.

„No neviem z tých jeho slov som mal vážne strach." zamračí sa a následne sa usmeje. Má tak krásny úsmev. Bože pripadám si ako keby som mala dvanásť a zaľúbila sa do nejakého herca, no toto nie je platonická láska. Láska? Bože už mi vážne šibe, aj keď asi by som si vedela predstaviť vzťah s Niallom.

Keď nám čašníčka donesie jedlo, obaja ostaneme ticho a pustíme sa do jedla. Niall si objednal nejaké kura, všimla som si, že ho má vážne rád. A ja? Ostane som si pri mojom obľúbenom kuracom šaláte. Veď kto ho nemá rád?

Keď dojeme s Niallom sa začneme hádať kto zaplatí, no nakoniec vyhrá predsa len on. Čo som vlastne čakala? Pozval ma on a bolo jasné, že to bude chcieť zaplatiť. Keď zaplatí postavíme sa a prejdem k autu, no Niall ma zastaví.

„Ešte nejdeme." povie potichu a chytí ma za ruku.

„A môžem vedieť kam ideme?" opýtam sa a zdvihnem obočie.

„Uvidíš." usmeje sa a potiahne ma. Pokrútim hlavou a zasmejem sa. Fakt neznášam prekvapenia, ale milujem ich. Bez slova prejdem cez cestu na durhú stranu až ku plážu. Jasné, že ma to nenapadlo skôr. Keď vstúpime na piesok vyzujem si vansy a chytím si ich do ruky.

„Každé dievča sem vodíš?" opýtam sa  a sledujem ako sa moje holé nohy strácajú v piesku.

„Nie," pozrie sa na mňa. „Si prvá." usmeje sa, čím ukáže jeho žiarivo biele zuby. Úsmev mu opätujem a sklopím zrak.  Mám pocit, že Niall je ten typ chlpaca, ktorý sa páči každému dievčatu. Je milý, krásny, očarujúci a ani nejdem pokračovať.

„Ale povedz mi niečo ty o sebe." vyruší ma z premýšľania Niallov hlas.

„Prečo mám pocit, že už všetko vieš?" pozriem sa na neho a zasmejem se.