Say Something || h.s [SK]

27. chapter

Opláchnem si tvár studenou vodou a pozriem sa na svoj odraz v zrkadle. Stále som u Gemmy, no odskočila som si kým si to tí dvaja vybavia. Stále neviem prečo Harry nemôže piť a vôbec sa mi o tom ani nezmienil, no nechcem sa pýtať, ak chce môže mi to povedať sám. Utriem si ruky do uteráka a odomknem dvere. Prejdem po chodbe až do obývačky, hudba už utíchla a Harryho kamaráti odišli. Je to zvláštne, že sa k nemu Gemma správa ako matka k synovi, aj keď je už Harry dospelý, ale ako vidím stredoškolské časy ho ešte neprešli.

„Vick,“ Harry sa na mňa pozrie, keď ma zbadá a postaví sa.

„Tak ja vás nechám.“ Prehovorí aj Gemma a odíde do kuchyne. No úplne skvelé. Mala som ju asi zastaviť. Harry ukáže aby som si sadla a urobí to aj on. Nechápem načo sa postavil, ale ak mu to urobila dobre.

„Takže asi si mi nepovedal všetko.“ Poviem, keď si sadnem a prekrížim si ruky na prsiach.

„Vieš nerád o tom hovorím a v ľudoch to nevyvoláva dobrý dojem.“ Mykne plecami a zdvihne obočie. Šokovane sa na neho pozriem a rukou mu naznačím aby pokračoval.

„Vieš ani som tu nemusel byť. Raz som to tak prehnal s alkoholom, že som skoro zomrel, museli ma oživovať, ale vďaka bohu som tu. Viem som dospelý viem si na to postriehnúť, ale Gemma to berie príliš vážne. Stále sa o mňa stará.“ Dopovie a ja ostanem na neho pozerať.

„Bože ja,“ začnem, no som prerušená Harrym.

„Nie nič nehovor bola to moja chyba a raz za ňu budem pykať.“ Prekríži si prsty na rukách  a zahľadí sa na mňa.

„Harry tak nehovor, mohlo sa to stať hocikomu.“ Zamračím sa a prisuniem sa bližšie k nemu. Chytím mu jednu ruku a usmejem sa.

„Takže neodídeš preto, že som starý alkoholik?“ opýta sa s pobaveným v hlase a chytí mi aj druhú ruku. S úsmevom pokrútim hlavou a on sa ku mne nahne. Spojí naše pery a ja slastne zatvorím oči. Ruky si položím na Harryho hruď a dovolím jeho jazyku voľný vstup do mojich úst.

„No asi by som mala ísť,“ poviem do bozku a Harry sa zamračene odtiahne. „Vieš je neskoro a keďže už nemám, čo robiť musím si začať hľadať brigádu.“ Myknem plecami a zložím si ruky s Harryho ramien.

„Pokojne sa môžeš vrátiť, no už to nebude za trest.“ Usmeje sa a chce ma pobozkať znova, no zabránim mu v tom tým, že sa postavím.

„Nie ďakujem, fakt mi to stačilo. Chcem si nájsť niečo normálne.“ Zasmejem sa a prejdem na chodbu.

„Aha takže moja práca je nenormálna.“ Povie urazene a oprie sa o zárubňu ne dverách obývačky. Nič nepoviem len sa zasmejem a otvorím dvere.

„Ahoj Gemma!“ zakričím a ešte sa otočím na Harry. „Maj sa.“ Pošlem mu vzdušnú pusu a výjdem von. Vlasy si prehodím na pravú stranu a dám sa do kroku. Som zvedavá, čo mi Harry ešte nepovedal a čo sa dozviem.  Doma som do dvadsiatich minút. Otvorím dvere a od vnútra ich zamknem. Teraz keď som sama v tomto doma necítim sa bezpečne. Topánky odložím do skrinky a kabelku si položím na skrinku. Rozpustím si vlasy a gumičku si natiahnem na ruku. Je dosť neskoro, kašlem na sprchu, som totálne unavená, no predtým sa ešte zastavím v kuchyni aa nalejem si pohár vody. Zoberiem si ho a pomaly vybehnem na poschodie. Pohár si položím na stolík a prezlečiem sa pyžama. Napijem sa a konečne si ľahnem do studených perín.

**

„Vieš to je ten problém, že ja ani neviem akú brigádu by som chcela, ale čašníčka nechcem byť určite.“ Zasmejem sa  a zahryznem do zemiaka. Dneska ma Louis pozval na obed. Len mi dvaja. V pokoji konečne. Keď tam minule boli všetci nebolo to také a teraz si môžeme povedať všetko.