Say Something || h.s [SK]

6. chapter

„Takže ťa čakám a opováž sa neprísť!" oznámi mi Gemma, keď vychádzame zo školy, v ktorej nám pred chvíľou skončila prednáška. Ráno som sa tomu vyhla tak, že som jej povedala, že si to ešte premyslím, ale ako vidím ona sa už rozhodla a toto neznelo ako otázka. Vážne rada by som tam šla, ale nechcem stretnúť Harryho. Znova nie.

Prehodím si tašku cez plece a pozriem sa na ňu. „Dáš mi adresu?" zdvihnem obočie a následne sa zasmejem, pretože nedokážem mať neutrálny výraz dlho. Som to proste ja. Pozitívne naladený človek. Stále sa smejem.

„Máš ju na tom papieri, čo som ti dala ráno." zasmeje sa, čím ukáže jej biele žiarivé zuby. Ako som si všimla majú s Harrym úplne identický úsmev, no Harry narozdiel od Gemmy sa nesmeje skoro vôbec, iba keď môže niekomu ublížiť a ponížiť ho.

„Ach vážne som mimo," zasmejem sa. „Musíš aj ty uznať, že ten mladý profesor bol kus." zahryznem si do pery a urobím krok do predu. Zasmeje sa a prameň vlasov si zasunie za ucho. „Hm, čo ja viem. Videla som aj krajších," zatvári sa kyslo a pozrie sa na mňa.

„To nemôže byť pravda. Asi si sa na neho dobre nepozerala." kývnem hlavou a napravím si slnenčné okuliare, ktoré mi spadli na koniec nosa. „Každopádne chcela by som vidieť kto je krajší ako on." zdvihnem obočie a zastavím pri prechode.

„Liam je krajší." prekríži si ruky na prsiach. „Niežeby sa mi páčil. Áno je očarujúci, ale no pýtala si sa a ja som ti dala príklad." vykokce zo seba a ja zdvihnem jedno obočie. „Takže Liam áno?" usmejem sa a prikývnem.

„Mám priateľa tak prestaň tak na mňa pozerať." povie a otočí sa. Nasledujem ju cez prechod až k chodníku, ktorý značí, že som za chvíľu doma. Ach konečne. Dneska bol tak nudný deň, až na toho profesora. Nechápem prečo ich nechávajú pracovať už tak mladých.

„Veď dobre. Nič som nepovedala. pokoj." zasmejem sa a vytiahnem si kľúče. „Ja som pokojná," zdvihne ruky na obranu. „Vidíme sa v piatok." objíme ma a zakýva mi. Urobím to isté a prejdem k dverám od nášho domu.

Otvorím ich a kľúče hodím na skrinku. Pozriem sa do zrkadla a prejdem si po spánkoch. Vážne som sa nevyspala a moje teplo mi to dáva dostatočne najavo. Dneska pôjdem skôr spať aj tak  nemám čo robiť a zajtra si pôjdem hľadať byť a pre boha. Musím niečo kúpiť Gemme! Bez darčeka tam predsa nepôjdem.

„Je tu niekto?" zakričím do útrob domu, no žiadna odpoveď, ale všimnem si, že dvere na zahrádu sú otvorené. Prejdem cez obývačku k nim a nekuknem vonku. Och zase týto dvaja. mám pocit, že sa mi už s Niallom bude aj snívať a je viac pravdepodobné, že sa odsťahujem skôr ja ako Zayn. čo mi pripomína Zayn aj Gemma majú v piatok narodeniny. Super to som si teda našla ľudí. Nevadí musím niečo kúpiť Zaynovi a vysvetliť mu, že tu večer nebudem, aj tak mu chce Perrie povedať niečo dôležité.

„Čavte." zložím si slnečené okuliare a sadnem si oproti nim na stoličku. „Vy teda máte riadne nudný život, keď len stále sedíme." zdvihnem obočie a zasmejem sa. „O čo ti ide sestrička?" opýta sa ma Zayn a prekríži si ruky na hrudi.

„O nič ja len dedukujem z toho, čo vidím." široko sa usmejem a pozriem sa na Nialla, ktorý na mňa uprene pozerá už odvtedy ako som si sadla. „Takže plánuješ niečo v piatok?" znova sa pozriem na Zayna a on sa oprie o hojdačku, na ktorej sedí.

„Až v sobotu. nemám rád piatky." skrčí obočie a následne sa usmeje. No potom, čo ti povie Perrie neviem neviem. Pomyslím si, no nepoviem to nahlas.„Aspoň, že tak. V piatok na jednu oslavu už idem." usmejem sa a postavím sa.

„Nezabudni zase skončiť na polícii." zakričí za mnou. Otočím sa a vypľazím mu jazyk. „Zayn prosím ťa, už som ti povedala, že som tam bola nevinne a nebola to moja vina a nerob sa, že ty si anjel. Koľko krát tam otec po teba bol? Hm? Kebyže to rátam som tu celý večer takže sa majte." nasilu sa usmejem a zatvorím za sebou dvere na záhradu.