Say Something || h.s [SK]

8. chapter

„Tak?" vyruší ma Gemma z premýšľania, keď vstúpi do obývačky. „Sú úžasné." usmejem sa a objímem ju. „Čo by som bez teba robila." zasmeje sa a napraví si lem šiat. „To teda vážne neviem." zasmejem sa. „Ak ma ospravedlníš pôjdem sa ešte vyvetrať predtým ako všetci prídu." usmejem sa a chytím ju za rameno. Iba prikývne a úsmev mi opätuje. Pustím ju a prejdem okolo Harryho a tej jeho barbíny, ktorí ešte stále stoja v objatí. Och aké romantické. Ironicky sa na nich usmejem a otvorím dvere. Liam je opretý o zábradlie pred domom  a dofajčieva cigaretu.

„Nenávidím ho." zasyčím a vytrhnem mu z rúk aspoň ten kúsok, čo mu ostal a potiahnem. Liam sa zasmeje a otočí sa na mňa. „Och to musí byť vážne. Fajčíš vážne, iba v tých najhorších chvíľach." zdvihne obočie a premiera si ma.

„Chápeš on má priateľku a balil ma." skríknem a vydýchnem biely dym, ktorý sa stratí niekde so vzduchom. Ohorok zahodím na zem. Liam ho pristupí a znova presunie zrak ku mne. „Dneska ti to pristane." napodobním jeho hlas a chrbtom sa opriem o zábradlie na verande.

„Pokoj. Neber to zle, ale nie si zrovna milá, keď si nervózna. Mal som tú česť to zažiť a fakt Gemme nechceš pokaziť oslavu však?" postaví sa predo mňa a chytí ma za ramená. „Nechcem byť s ním v jednom dome." zasyčím a prižmúrim jedno oko.

„Toto zvládneš no tak." prejde mi po rukách a usmeje sa. „Budem pokojná, ale ten jeho slizký pohľad." nadýchnem sa a prižmúrim oči. Dobre možno pohľad na neho nie je až taký hrozný, ale on sa mi nemôže páčiť a ani nebude. Proste po dneskajšku bude koniec. Žiadny Harry a ani tá jeho barbie.

Liam mi otvorí dvere a ja sa nadýchnem predtým ako vojdem dnu. Neviem čím to je, ale je mi neuveriteľne teplo. Ako keby som teraz stále vedľa slnka, alebo skôr stojím pri pekle ako tak znova pozerám na Harryho.

Dom sa pomaly začína zapĺňať a ja mám pocit akoby sa sem všetci prišli len opiť. Každý kto prišiel objal Gemmu, dal jej darček a hneď k alkoholu. Liam mi niekde zmizol s červeným kelímkom v ruke. Ja sa opieram o stenu a sledujem všetko, čo sa dá. Po minulom týždni sa mi tá hnedá tekutina absolútne hnusí.

Všimnem si, že Gemma je na chvíľu sama tak zoberiem darček a prejdem k nej. Sadnem si k nej na gauč a usmejem sa. „Nestihla som ti ešte gratulovať." zasmejem sa a podám je tašku s darčekom. „Tak všetko najlepšie." objímem mu.

„To si vážne nemusela." pokrúti hlavou a široko sa usmeje. „Jasné, že musela." skrčím obočie a postavím sa. Gemma urobí to isté a darček položí k tým ostatným. „Ty nepiješ?" zdvihne obočie a pozrie sa na mňa. „Mám pocit, že mi treba trochu pauzu. Minulý týždeň som to prehnala." uškľabím sa a opriem sa o stolík s darčekmi.

„Ale no tak kvôli mne!" zdvihne ukazovák a do kelímku mi naleje hnedú tekutinu, ktorú poznám veľmi dobre. „Fajn, ale iba toto." poviem vážne a zoberiem si od nej pohár. „Tak na mňa." zasmeje sa a napije sa skôr ako stihnem niečo povedať ja.

Pokrútim hlavou a celý obsah do seba vylejem. „No dobre, že si to ty dám si ešte za jeden." zasmejem sa  a nalejem si sama. Znova to do seba vylejem a široko sa usmejem. Nalejem si zase, ale len preto, aby som nemala prázdny pohár a prejdem na záhradu, kde nie je až tak veľa ľudí ako dnuka a sadnem si na lavičku. Všimnem si Liama ako sa baví s nejakou blondínou. Počkať nehovoril mi, že už niekoho má? Ten chalan sa nikdy nepoučí.

„Môžem?" zrazu sa ozve známy hlas a aj napriek tomu, že neodpoviem jeho mohutné telo si sadne vedľa mňa. „Čo chceš?" opýtam sa, no stále sa pozerám pred seba. Napijem sa, aby som nemala sucho v ústach a nadýchnem sa.

„Prepáč? Je to moja sestra a má narodeniny." povie ironicky a ruky si prekríži na hrudi. „Nemyslím tu, ale tu pri mne. Čo chceš odo mňa?" opýtam sa znovu a tento krát sa pozriem do jeho zelených diamantov. Je vidno, že pil. Úplne žiaria.