Zoey

Kapitola prvá

Zoey

„Dobré ráno Zoey," pozdravil ju účtovník.

Zatvorila svoj diár, aby mu venovala celú svoju pozornosť a jemne sa na neho usmiala. „Dobré ránko Charlie."

„Dnes pracuješ aj ty?" opýtal sa jej mladý tridsiatnik a ona sa pousmiala. Keď u nej začínal pracovať, nešlo si ho nevšimnúť. Pozorný, všímavý, uvoľnený. Veľmi dobre sa s ním

spolupracovalo a ona si lepšieho účtovník nemohla ani predstaviť. Prihlásil sa aj na jej hodiny a ona sa nestačila diviť, ako dobre vedel kresliť.

„Len ja. Tesse do toho niečo skočilo a tak musím zaskakovať," pokrčila plecom a Charlie sa značne potešil.

„To je skvelé Zoey. Miloval som hodiny s tebou, škoda, že už sa nevenuješ maľovaniu, ale učíš len kreslenie."

Zoey sa zasmiala a pokrútila nad ním hlavou. Neskrýval k nej sympatie a niekoľkokrát ju volal aj na rande, avšak vždy odmietla. Charlie nebol zlý, dokonca bol aj pekný a milý. Bol z dobrej rodiny, dobre vychovaný, mal stálu prácu a zaujímal sa o maľovanie. Avšak chýbalo tomu niečo. Nebolo tam to správne iskrenie a ona vedela, že by to nefungovalo. Nechcela ho zbytočne ťahať za nos

a dávať mu falošné nádeje a tak ho vždy zdvorilo odmietla.

Sledovala ho ako si sadol na svoje miesto a ona skontrolovala čas. Trieda Tessy sa naplnila a bol čas začať.

„Dobré ráno študenti," pozdravila ich plná nadšenia. Neboli to študenti ako takí, väčšina z nich už pracovala a toto boli len kurzy kreslenia a maľovania a všetko s tým spojené. Avšak radi ju oslovovali učiteľka alebo slečna Zoey a ona im hovorila študenti. Všetci medzi sebou mali super vzťah, nech išlo o ktorúkoľvek skupinu, ktoréhokoľvek veku.

„Nakoľko je Tessa chorá, beriem všetky jej hodiny," posadila sa na svoj stôl čelom k nim. Nerada sedávala na stoličke, mala rada osobný kontakt s týmito ľuďmi. „S niektorými sa poznáme, ešte keď chodili na moje hodiny. Pre ostatných som Zoey. Mám na starosti chod tejto mini školy a tak isto sa venujem hodinám kreslenia. Od úplných začiatočníkov až po expertov," venovala im hrejivý úsmev.

„Ale aby som vás neoberala o čas," zoskočila zo stola a vlasy si uviazala do chvosta. Bola to jej rutina, vždy pred tým než išla kresliť alebo maľovať, musela mať vlasy preč z tváre!

„Na minulej hodine ste mali teóriu miešania a vytvárania farieb, tak poďme sa na to pozrieť aj z praktickej časti. Každému som pripravila paletu farieb a ja Vám teraz napíšem na moje plátno farby a vy mi ich namiešate a dáte na papier. Platí?" otočila sa im chrbtom, vzala si čiernu fixku a na veľké plátno napísala päť farieb.

„Ak budete mať hocijaké otázky, neváhajte a pýtajte sa. Na to som predsa tu," venovala im úsmev.

„Hlavne sa toho nebojte. Vyzerá to náročne, ale keď sa do toho dostanete, budete to mať v rukách."

*

Po tejto hodine mala ďalšiu, tentokrát svoju. Išlo o súkromné hodiny kreslenia pre jednu staršiu pani, ktorá sa na dôchodku nudila a svoj voľný čas si vyplňovala kreslením. Bola to veľmi múdra žena a zakaždým dala Zoey nejakú tú radu do života.

Potom ju znova čakala hodina zaskakovania a potom dve svoje. Stredy boli vždy nabité a tým, že Tessa mala neplánované voľno, dnes tu ostala do večera, ale nevadilo jej to. Síce sa počasie počas dňa zhoršilo a dážď bubnoval o okná jej triedy, ale malo to na ňu upokojujúce účinky.

Po poslednej hodine, kde mala základy kreslenia, vypla svetlá, zamkla a utekala k svojmu autu. Pohodlne sa usadila do sedadla a chvíľu sledovala ako za oknami stále zúrila búrka. Z celého dňa na ňu doľahlo vyčerpanie a začínala cítiť miernu podráždenosť. Veľa dnes toho nenajedla a tak to pripisovala ja tomu.

Bola šťastná, keď odomkla byt a konečne vošla dnu. Privítalo ju ticho a tma, tak ako posledné dva týždne. Odkedy sa Melanie, jej najlepšia kamarátka, presťahovala a začala žiť so svojim snúbencom Christopherom, Zoey tu ostala sama. Nie že by jej to vadilo, bola na to zvyknutá, ale kamarátka jej neskutočne chýbala. Bývali spolu len niekoľko mesiacov, ale boli to tie najlepšie mesiace. Melanie im varila, ona sa vždy postarala o víno a užívali si typické babské večery. A ona si na to až príliš navykla.

Za tie dva týždne sa jej byt vrátil do starých koľají. Všade naokolo bol neporiadok a chaos, ako stále. Keď tu ešte bola Melanie, trvala na poriadku a spoločne sa im darilo. Ale sama na to kašlala, mala svoj vlastný svet ku ktorému neorganizovanosť patrila.

S povzdychom zložila tašky na kuchynský stôl a rozsvietila. Prekvapila ju čokoláda a na nej prilepený papierik. Melanie mala stále kľúče takže to musela byť jedine ona.

Zo, išli sme s Chrisom na tú svadbu, o ktorej som ti hovorila. Poplietla som dátumy! V chladničke máš naše jedlo a v izbe tu tvoju blúzku. Ďakujem, pomohla!

Vidíme sa budúci týždeň.
Ľúbimťa, Mel.

Zoey sa usmiala nad milým odkazom a jej obľúbenou čokoládou. Nevedela sa dočkať momentu, keď si ju otvorí. Len čo dojedla prvé sústo a slastne si vzdychla, pocit eufórie bol preč.

„Sakra!" povedala s plnými ústami a znova si prečítala lístoček. „Ja ho zabijem. Zabijem!" vybrala sa k svojej kabelke, v ktorej hľadala mobil. „Zabijem ho."

V kontaktoch hľadala Chrisove číslo, ale nedvíhal jej, takže asi boli stále v lietadle. A tak mu napísala len stručnú sms.

Zoey: Nesranduj, že tu nebudes cez vikend! Mam tu sutaz Chris a ty si mi to slubil.

Odhodila zvyšnú čokoládu na koniec stola. Toto sa jej snáď len snívalo, alebo si z nej robili tí dvaja žarty.

V New Yorku sa konala veľká súťaž v maľovaní a ona postúpila do semifinále. Vedela o tom niekoľko mesiacov a Chrisa túžila maľovať ešte keď ho osobne ani nepoznala. Potom sa stalo to čo sa stalo a jej najlepšia kamarátka sa stala jeho snúbenicou. Na rovinu sa ho opýtala, či nebude jej model a on jej to sľúbil. Trénovala mesiace, mala ho dokonale v rukách a on tu nebude? Boli dohodnutý presne na tento víkend. Všetko bolo už pripravené, ona bola pripravená. Bola to súťaž o ktorej snívala roky a konala sa len raz za rok. Bola už ak blízko od jej sna, nemohlo sa jej znova všetko zrútiť. Pocítila toľké sklamanie ako ešte nikdy. Naozaj sa na to tešila.

Pípol jej mobil a ona po ňom doslovne skočila.

Chris: Preboha Zo aj som upne zabudol. Ale ja ti tam zajtra niekoho poslem, neboj sa nic, vsetko bude ok.

Nič nebude ok, absolútne nič, pretože nikto nie je ako Christopher, nikoho nemá tak v rukách ako jeho. Posledné dva mesiace kreslila len jeho tvár, jeho profil, jeho vlasy. Mala naštudovaný každý milimeter jeho tváre. Nemala šancu dať to s niekým novým. Toto bol jej sen od malička, zúčastniť sa tejto súťaže a tentokrát bola naozaj len krôčik od tohto sna.

Cítila frustráciu a pocit sklamania. Po celom dni bola vyčerpaná a zničená takže sa schúlila do svojej izby a rozplakala sa.