Zoey

Epilóg

„Rose!" Andrew na ňu kričal, avšak tá malá potvorka mu utekala. „Rose okamžite poď sem." Ona sa len zasmiala svojim detským hláskom a naďalej pred ním utekala. Andrew sa bezradne pozrel na Zoey, ale tá sa len usmievala z deky.

„No vidím, že veľkú autoritu teda nemáš." Zaiskrili jej oči a on svojimi pretočil.

„Okej Rose," zakričal jej smerom. „Vyhrala si."

Usmial sa na Zoey a mieril k nej. Len čo sa k nej nahol, uväznil jej pery v bozku a položil ju na deku. Chcela protestovať, ale nedal jej žiadnu šancu a ďalej ju bozkával. Rukou jej prechádzal po bruchu. Zoey mala po celom tele zimomriavky, ale nechala ho. „Kedy jej to povieme?" zašepkal jej do pier a ona sa usmiala.

„Kedy jej povieme, že už nebude oteckova princeznička? Neviem zlato, tak si ju rozmaznal, že to asi neprežije." Zakúsila si do pery a on ju znova pobozkal.

„Ocinko," dovalila sa k nim Rose a on sa s povzdychom odtiahol od Zoey. „Áno miláčik?" Otočil sa na svoju dcéru. Bola to verná kópia Zoey, len oči zdedila po ňom. Blondína, ktorá zlomí nie jedno srdce.

„Som hladná," povzdychla si a potom svojho otca objala. On jej to vrelo vrátil a zodvihol sa s ňou.

„No moje obľúbené dievčatko je hladné, takže je čas ísť." Podal Zoey ruku a tá sa postavila. Cez plavky si prehodila priesvitné bolerko a v rýchlosti nahádzala veci do tašky. Andrew ju chytil za ruku a s Rose v náručí sa vydali na hotelovú izbu.

Malej sa ústa nezatvorili a neunavilo ju ani more ani slnko ako si naivne mysleli. Prechádzala štádiom, kedy už poobede nespávala, no aj tak prekypovala energiou.

„Maminka, spravíš mi vlásky ako má Elsa?"

„Áno zlato,"

„A maminka môžem si večer na diskotéku obliecť tie nové šaty od strýka Bryana."

„Áno zlatko,"

„A maminka," začala a Zoey si vzdychla. Tešila sa na túto dovolenku, plánovala si oddýchnuť, ale očividne sa mýlila. Ani animátori a sprievodný program ju nedokázali unaviť, tak prekypovala energiou. Nie že by sa tomu netešila, bola viac než len šťastná, že jej dcéra bola taká aktívna, ale niekedy potrebovala aj ona vypnúť.

„Čo takto dohoda? Môžeš si večer dať čo len budeš chcieť, ale teraz musíš byť prvá na hotelovej recepcii."

Rose zažiarili oči a prikývla. Andrew ju dal dolu, odštartoval ju a ona sa rozbehla.

„Tá sa vo svete nestratí,"

„To teda nie," súhlasil s ňou Andrew a zobral jej plážovú tašku. Znova ju chytil za ruku a preplietol si s ňou prsty. „Presne ako jej mama."

Zoey sa usmiala a venovala mu jednu pusu. Z diaľky dohliadala na Rose a rozmýšľala aký kostým jej vyrobí na zajtrajší karneval.

„Čo takto lienka?"

„Nie," pokrútil hlavou. „Niečo originálnejšie."

Zoey urobila grimasu, zatiaľ každý jej nápad znegoval a pritom on sám neprišiel na nič.

„Ach, tak ten karneval vynecháme."

„No tak to nie, vieš ako sa na neho teší?!"

„Prisahám, že ty ju miluješ viac než mňa."

Andrew zastavil a pritiahol si ju do náruče. „No," dal jej pusu na čelo. „Zatiaľ nie, ale ak bude vedieť variť, rozhodne má k tomu blízko."

Zoey sa schuti zasmiala a on ju pobozkal. Vychutnával si jej pery, nikam sa neponáhľal. Tisol ju

k sebe a vďaka tenkej látke jej oblečenia cítil jej telo proti svojmu. V diaľke počuli ako na nich ich dcéra kričí a obaja si povzdychli. „Beriem späť, ak bude takáto otravná, nepomôže jej ani varenie."

Ona sa znova zasmiala. „Počkaj o desať rokov, keď bude mať pätnásť. Budeš prosiť, aby chcela toľko našej pozornosti."

„Jeeej rodinné objatie," vykríkla Rose a Andrew sa po ňu zohol. Zobral ju do náruče a potom obe svoje lásky silno objal.

„Mohli by sme to robiť častejšie." Ozvala sa ich dcéra a oboch ich silno stískala.

*

Zoey driemala pri pustenej televízií, keď sa posteľ pod ňou prehla. Unavene otvorila oči a v zornom poli sa jej objavil Andrew.

„Ahoj," zašepkal.

„Ahoj," vrátila mu a odložila na bok novú knihu Melanie. Ešte sa k nej poriadne nedostala, ale už len podľa začiatku vedela, že z toho bude ďalší trhák. Melanie mala talent, to sa muselo nechať.

„Už zaspala. Rozprávali sme sa a napadlo mi,"

Pozrel sa na ňu a ona ho sledovala. „Čo ak by si z nej spravila vílu? Dá si tvoje dlhé šaty a môžeš

jej vyrobiť kvety z papiera a tam jej ich prišiješ a dáš do vláskov. Teda ak to vieš. Ak nie, zavoláme mojej mame, tá ti to vysvetlí."

Videl ako jej zažiarili oči. „To je geniálny nápad Andrew! Urobím jej malé ružičky z krepového papiera a bude to mať ako čelenku. A ja tu mám tie biele šaty na ramienka. Jej budú akurát po zem a so zicherkou ich zúžim. Geniálne!"

Rukou jej vošiel do vlasov a chvíľu ju len sledoval. „Ako sa cítiš?" Ona si unavene povzdychla a pritúlila sa k nemu. „Dobre,"

„Malý ťa nevyčerpáva?"

„Čo ak to bude ďalšie dievčatko?" zasmiala sa.

Andrew sa zatváril zúfalo. „Nie, na vás dve potrebujem parťáka," objal ju. „Ale, že si to ty, prijmem aj ďalšie dievča, ktoré budem rozmaznávať ako vás dve."

„Milujem ťa." Zašepkala. „Tak veľmi, že si to ani nevieš predstaviť."

„Viem, lebo ja ťa milujem tak isto."

Ona krútila hlavou a pobozkala ho. „Nie, ja teba viac. Oveľa, oveľa viac. Si si istý, že malá už spí?" zašepkala vzrušene a on prikývol.

„Tak konečne máme na seba čas," zakúsila si do pery a zvodne na neho pozrela.

A on nestrácal ani jednu sekundu a pretočil ju pod seba.

*

Tak a už sme na konci. Ďakujem za vašu podporu a trpezlivosť. Som rada, že ste si to znova prečítali a verím, že sa vám táto - malinko upravená verzia, páčila viac :) Ako trávite tieto dni? Písaním? Čítanim? Odporúčte mi niečo :)