Zoey

Kapitola tridsiata siedma

Zoey

Napchávala miešanými vajíčkami, zatiaľ čo čakali na Andrewa. Bola nedeľa, nikomu sa nechcelo variť a tak sa dohodli na neskorých raňajkách. Pre Zoey to bolo utrpenie, pretože bola hore od šiestej rána a bola poriadne hladná. Preto mala teraz plné ústa, ale absolútne jej to nevadilo.

Rozmýšľala čo si objedná ďalej či zmrzlinu, alebo ten ovocný cheesecake, ktorý zahliadla, keď sem vošla. A čo, možno zvládne oboje!

„Tebe nejako chutí," podpichol ju Chris a ona s plnými ústami prikývla. „Uhm," prežúvala.

„Nezabúdaj, že teraz je za dvoch..." Zastal sa jej Charlie a žmurkol na ňu. S plnými ústami sa na neho vďačne usmiala.

Ráno jej volal, či ju môže pozvať na raňajky, no už sa dohodla s Chrisom a Mela a tak ho zavolala s nimi.

„Mám pocit, že za troch," pretočil očami a podpichol Zoey. Avšak pochopenia nenašiel, namiesto toho ho Melanie očastovala kopancom pod stolom. „Hej, správaj sa slušne!"

„Ok!" škaredo na ňu zazrel a napil sa z kávy. Skontroloval čas na hodinkách a nešlo mu do hlavy kde toľko trčal Andrew.

Zoey si dopriala ďalšie sústo raňajok. Vychutnávala si to so zatvorenými očami a otvorila ich, až keď počula taktné odkašľanie. Jej pohľad sa stretol s nádhernými modrými očami. Ostala v pomykove a dvakrát zažmurkala. Potom sa zrakom presunula vedľa, na Andrewa, ktorý hľadel priamo na ňu. Stál tam v bielom tričku, modrých džínsach a ruku mal položenú na krížoch modrookého dievčaťa. Mladého, pekného a rozhodne nie tehotného dievčaťa.

„Prepáčte, že meškáme, zdržali sme sa," odsunul jej stoličku a potom si obaja sadli. Zoey sa snažila rýchlo dožuť to, čo mala v ústach, ale už aj tak bolo neskoro. Prvý dojem už urobila. A rozhodne nie taký skvelý, ako tá chudá, dlhonohá brunetka naproti nej. Veľké oči mala orámované dlhými mihalnicami a na perách mala prilepený obrovitánsky úsmev.

Za to, jej do úsmevu nebolo, dokonca ju prešla aj chuť do jedla. Odsunula tanier od seba a siahla po vode, aby sa čo najrýchlejšie zbavila toho jedla. Pri stole bolo trápne ticho, ktoré prerušil Andrew.

„Toto je kamarátka, Ashley," predstavil im cudzinku. Všetci ju pozdravili, Zoey len kývla hlavou a znova sa napila. Vraj kamarátka, to sotva... Nepekne po nej zazerala, zatiaľ čo na Andrewa sa

nepozrela ani raz. Ten sa viac než ochotne naklonil k Ashley, aby si mohli vybrať z jedálneho lístku. Zoey sa to vôbec nepáčilo a už len pohľad na ich dvoch ju dosť bolel. Ale čo mohla robiť? Nič.

Melanie na ňu zmätene pozrela a pokrčila plecom. Christopher sa pohľadom vyhýbal obom dievčatám.

„Pokoj, dobre?" zaznel jej pri uchu Charlieho hlas. Otočila sa na neho, zahľadela sa do jeho upokojujúcich očí a prikývla. Ani nie sekundu na to sa ozval Andrew.

„Čakáte dlho?" opýtal sa otec jej dieťaťa a ona od neho odvrátila pohľad. Nedokázala tam sedieť s ním a s jeho dievčaťom. Aj keď mal na to právo, ona to nedokázala zniesť.

„No, Zoey skoro zjedla celú reštauráciu, ale inak ani nie," zhodnotil Chris. Zoey by sa tomu za iných okolností zasmiala, ale teraz na to naozaj nemala náladu.

Andrew chcel niečo podotknúť, ale práve prišiel čašník, aby si zapísal ich objednávky.

„Tak Ashely," ozvala sa Melanie a nebezpečne jej zasvietili oči. „Ty a Andrew. Ako dlho sa poznáte?" začala ju spovedať ako správna kamarátka.