Zoey

Kapitola devätnásta

(moja obľúbená kapitola :) )

Zoey

Zoey sa oprela o Andrewa a on cez nich pretiahol teplú, vlnenú deku. Do ruky jej vložil šálku kakaa s vianočným motívom a tá vôňa bola neodolateľná. Zoey si usrkla a spokojne si olizla pery. „Mňam." Pritúlila sa k nemu a on ju silno objal. „Chutí?"

„Milujem to. Už dlho som nemala obyčajné kakao. Pripomína mi to detstvo." odmlčala sa a pozrela sa na výhľad. Boli na terase, ktorá viedla z Andrewovej izby. Vonku síce mrzlo, ale im to nevadilo, sledovali padajúci sneh na záhradu a vianočnú výzdobu. Užívali si prítomnosť jeden druhého.

„Máš úžasnú rodinu Andrew."

„Mám?"

„Áno, je závideniu hodná. Naozaj skvelé Vianoce, asi najlepšie, aké som kedy zažila." znova si odchlipla a potom položila hrnček. Pritúlila sa k Andrewovi a deku si vytiahla ešte vyššie.

„Tak to som rád." usmial sa sám pre seba.

„Len mám pocit, že tvoja mama ma nemusí."

„Je to naozaj len pocit," ubezpečil ju.

„Si si istý?"

„Vieš, moja mama je..." odmlčal sa a rozmýšľal o vhodných slovách. „Trochu iná. Zaujíma sa o také spirituálne veci a vo všetkom hľadá hlbší význam, aj keď tam nie je." Nevedel ako jej to presnejšie vysvetliť, ale skúsil. „Naše mená idú podľa abecedy – Andrew, Bryan, Cedrik moja mama je Elen a môj otec David. Nepýtaj sa, nepátraj, nemá to zmysel." pokrútil hlavou. „My sme to už skúšali a neprišli sme k žiadnemu logickému vysvetleniu. Jednoducho to je naša mama. Tú nepochopíš."

 „Och, takže to nemám brať nijako osobne?"

„To určite nie."

„Dobre, tak mi teda ešte povedz, prečo ste sa vtedy všetci tak uškŕňali, keď som povedala, že neviem variť a len tvoja mama sa mračila.

„Eh." nadýchol sa a usmial sa. Zadíval sa na jej profil a potom jej dal na studené líčku pusu. „Ako som hovoril, moja mama je zvláštna a tak trochu sa v mladosti venovala vešteniu."

Zoey sa prudko otočila v jeho náručí. „Tvoja mama bola veštica?"

„Nie tak celkom, ale niektoré predpovede jej vyšli. Raz len tak z ničoho nič mi povedala, že moja manželka nebude vedieť variť a preto ma to učila," mykol plecom. „Ale nemusíš byť v strese, je to len taká hlúpa náhoda."

Ale práve naopak. Zoey vôbec nebola v strese, úplne ju to zaujalo, priam až učarovalo. Narovnala sa a otočila sa k nemu čelo, s iskričkami v očiach. „Čo ešte predpovedala?"

„Hmm, oukej. Povedala, že z nás všetkých bude Cedrik, ten, ktorý sa ožení, čo sa aj splnilo. Ja budem mať najprv dieťa až potom svadbu a Bryan sa vráti naspäť k svojej starej láske." odmlčal sa.

„Ale tie dve veci sú nepravdepodobné. Ja by som nikdy nedovolil aby sa moje dieťa narodilo do neúplnej rodiny a Bryan sa nikdy nevráti k Lucy, ten vzťah už dávno skončil."

„Zaujímavé." Zoey to naozaj nadchlo a premýšľala nad tým.

„Hej no. A najlepšie bolo, že moja mama zo začiatku Brendu neschvaľovala, pretože z nej necítila správne vibrácie či čo," pokrútil hlavou. „Ale keď sa narodila Emma a oni jej vybrali to meno, úplne si ju zamilovala."

„Kvôli menu?"

„Bola tam tá postupnosť v menách," vysvetlil jej. „Ale hovorím ti, moju mamu treba brať občas s rezervou."