Zoey

Kapitola tridsiata ôsma

„Musíme sa porozprávať." Povedala z ničoho nič a Charlie spozornel. Nechcela to začínať takto, ale slová sa nedali zobrať späť. Povzdychla si a sadla si na sedačku, vedľa neho. Chytila ho za ruku a začala. „Charlie, veľmi si vážim, to čo pre mňa robíš,"

Nenechal ju dohovoriť a skočil jej do toho. „Vraciaš sa naspäť k nemu, však?"

Bolelo ju srdce, no nemohla mu už viac ubližovať. Bola príliš sebecká na to, aby ho udržala vo svojom živote. Využívala ho, aj keď si to nechcela priznať.

„Nie. Len sa chcem sústrediť na malú. A aj na Andrewa." Priznala

Charlie sa usmial a odhrnul si vlasy z čela.

„Neusmievaj sa." Zahriakla ho a našpúlila pery. „Vážim si čo pre mňa robíš a ako pri mne po celú dobu stojíš a podporuješ ma. Ale Charlie, ja ťa nechcem využívať. Ty vieš, že ťa mám rada ako kamaráta. Toho najlepšieho akého si môžem priať. Ale nechcem, aby si ostal pri mne len v domnienke, že raz sa to možno zmení." Odmlčala sa a s výdychom dodala. „Lebo to sa nezmení."

Charlie sa na ňu zamračil a prekrížil si ruky. Prezrel si ju a ona pod tým pohľadom znervóznela. „Okej Zoey. Ty si myslíš, že som s tebou len kvôli tomu, že som dúfal, že sa do mňa zamiluješ?!"

Očervenela a hľadala tie správne slová. Charlie sa len usmial nad tým, ako ju dostal do rozpakov a potom podišiel k nej a objal ju. Zoey sa uvoľnila a on sa zasmial.

„Rozumiem tomu Zoey a som veľmi rád, že sa chcete s Andrewom spolu k sebe vrátiť. Myslím si, že malá by mala mať oboch rodičov pohromade." Odtiahol sa od nej a zahľadel sa jej do očí. „To, že som po tebe zo začiatku išiel priznávam. A aj to, že stále som tak tajne dúfal, že si k sebe nájdeme cestu. No časom som to pochopil. A zistil som, že tiež k tebe pociťujem len kamarátstvo. To prvotné pobláznenie zmizlo a my dvaja sme si naozaj veľmi sadli. Ak by som tu nechcel byť, tak by som tu nebol. A ak ma teraz od seba vyženieš, bude to bolieť, ale pochopím."

„Nikdy by som ťa od seba neodohnala. Si môj najlepší kamarát. Mužský." Dodala, len pre prípad, ak by sa to dostalo do uší Melanie. „Len som chcela, aby sme veci udali na pravú mieru."

„To sme aj spravili." Usmial sa na ňu. „A len tak medzi nami. Aby si sa nebála, dnes mám radne."

„Čože?" Zhíkla prekvapene, celá netrpezlivá. „S kým? Charlie! Ako to, že o tom neviem?"

„Vieš, veď ti to hovorím." Mykol plecom a ona podráždene pretočila očami. „Ashley." Oboznámil ju.

„Ashley." Zopakovala a premýšľala či to meno poznala. On ju úpenlivo sledoval, aby videl jej reakciu, kým jej to príde.

„Oh, tá Ashley?!"

Len prikývol s úsmevom na perách. Zoey bola vždy bystrá.

„Tá Ashely, čo bola s nami na brunchy a hrala falošnú frajerku Andrewa?"

„Áno Zoey, presne tá Ashley. Je na tom niečo zvláštne?"

„Uf nie, len som prekvapená. Ako ste sa vlastne dali do reči?"

„Mali sme cestu tým istým metrom a tak sme sa zarozprávali. Je kvetinárka a miluje spievanie. Tak sme sa dohodli, že pôjdeme na karaoke. Cestovali sme spolu asi dvadsať minút. Zastavätila ma do toho celého čo sa tam udialo a myslím si, že to bolo detinské. Len tak do záznamu. Vymenili sme si čísla a." Pokrčil plecom.

„Takže karaoke? Dáte si súboj, kto vie lepšie spievať?"

„Vieš, že nespievam nejako profesionálne"

„Ale spievaš pekne! Kedy máte rande?"

„V piatok."

V piatok. Tak ako on a Andrew. Usmiala sa sama pre seba a bola za Charlieho šťastná. Dúfala, že mu to s Ashley vyjde, aj keď ju veľmi v láske nemala, ale tak bol to prvý dojem. Môže za to to, že bola v prítomnosti Andrewa, ale to neznamená, že nie je dobrá. Mala by jej dať šancu, tak, ako jej dal druhú šancu Adnrew. Ľudia by predsa mali byť k sebe milí a dobrí a potom aj ten svet naokolo bude o malinký kúsok lepší.

*

Andrew sa mal po ňu zastaviť pred piatou a ona bola ešte nervóznejšia, ako pred ich prvým rande.

Smrteľne vážne! Prežívala to ako nejaká hlúpa tínedžerka a celú svoju skriňu obrátila hore nohami.

Nakoniec zvolila tehotenské šaty, veľký výber aj tak nemala. Čakala ho pri dverách a každou minútou bilo jej srdce splašenejšie.

Zazvonil presne na čas. Zvonček ešte ani nedoznel a ona mala dvere otvorené.

„Ahoj," pozdravil ju s úsmevom na tvári a ona chápala prečo ho milovala. Stačil jeden jediný pohľad do jeho očí a ona sa úplne upokojila . „Ahoj," odzdravila ho a zamkla za sebou. „Ty si Andrew?" opýtala sa ho a on na ňu skúmavo hľadel. Avšak prikývol.

„Ah, teší ma. Ja som Zoey." Natiahla k nemu ruku a jemu blyslo porozumenie v očiach. Prijal jej ruku a stisol ju. „Na nový začiatok?"

Zoey sa usmiala, keď pochopil, že išlo o ich prvé stretnutie. „Neurobme tie isté chyby."

„Nikdy." Odhodlane potriasol hlavou. „Na našom prvom radne si niečo dostala, však?"

„Pusa to nebola," prižmúrila oči.

On sa zasmial a natiahol sa dozadu do auta. V rukách držal dres New York Rangers, ale bez podpisov.

„Je to väčšia veľkosť, aby si to vedela obliecť cez bruško,"

Zbožne na neho hľadela a najradšej by sa mu hodila okolo krku. Avšak povedala len jedno prosté ďakujem, neschopná ďalších slov.

Mali tie isté miesta ako prvýkrát a ona samú seba presviedčala v tom, že si ho nezaslúžila.

Počas celého zápasu sa k sebe túlili, nenápadne sa dotýkali jeden druhého. Keď dal Bryan gól, Zoey

kričala ako malé dieťa a objímala každého naokolo. „Áno, áno, áno," tešila sa a on ju len pobavene sledoval. Zadívala sa mu do očí a v tom momente medzi nimi prebehla iskra. Zrazu mala úplné nutkanie pobozkať ho. Zahľadela sa na jeho pery a nepatrne sa k nemu naklonila. Jazykom si prešla po perách a znova sa pozrela do jeho očí. Čas okolo nich sa akoby spomalil a oni vnímali len jeden druhého. Rukou jej vošiel do vlasov, aby si ju k sebe pritiahol a ich pery sa spojili. Len čo sa tak stalo, Zoey sa neovláda a vydala zo seba povzdych. Bolo to tak dávno čo ho bozkávala, čo znova cítila jeho vôňu, jeho chuť. Pomrvila sa na sedadle, len aby sa k nemu dostala bližšie. Rukami mu blúdila po hrudi a dala do toho bozku všetko čo mala. Keď sa ich jazyky stretli, dostala zo seba ďalší ston a on ju zovrel ešte silnejšie. Našťastie aspoň on mal toľko zdravého rozumu a uvedomoval si, že sú na verejnosti.

„Milujem ťa." Zašepkala mu. „Milujem ťa už nejakú chvíľu, len som ti to nikdy nepovedala. A to bola tá najväčšia chyba v mojom živote." On sa celý rozžiaril a znova ju pobozkal. „Vypadnime odtiaľto."

„Čože?" Rozšírili sa jej oči, no on už stál na nohách a podával jej ruku. „Vypadnime odtiaľto nech ti môžem ukázať ako veľmi si mi chýbala."

Zoey sa zachichotala, ale ponúkanej ruky sa chytila.

„Milujem ťa," zašepkal jej do ucha a potom sa ruka v ruke ponáhľali naprieč štadiónom.