Zoey

Kapitola dvadsiata štvrtá

Zoey

Niekto zvonil a bolo to príliš skoro a príliš nahlas. Matne sa jej vybavoval včerajšok a pri spomienkach mala chuť vracať. Nemala piť. Bol to otrasný nápad, najhorší v jej živote. Okrem

toho, že jej bolo zle, mala chuť plakať. Zhlboka dýchala a ponáhľala sa k dverám. Ďalšie zvonenie nepripadalo do úvahy.

„Andrew?" otvorila prekvapene dvere.

„Zoey," vydýchol a vošiel dnu. „Mali by sme sa porozprávať, dobre?" natiahol k nej ruku, ale všimol si, aká bola bledá. „Je všetko v poriadku?" opýtal sa jej vystrašene, ale ona neodpovedala. V očiach sa jej nahromadili slzy a on o ňu dostal strach.

„Zoey," oslovil ju a vtedy mu do zorného poľa padli topánky. Pánske topánky a určite nie jeho.

Prebehol Zoey očami a po celom tele mala vpísanú vinu. Zasmial sa, ale ten smiech mal veľmi

ďaleko od toho veselého. „Preboha len mi povedz, že to nie je pravda." v jeho očiach mohla vidieť bolesť.

„Andrew," vykročila k nemu, ale on cúvol. „Je mi to ľúto." zašepkala a ctila sa naozaj mizerne.

„Čo ti je ľúto? To že sme sa ani poriadne nerozišli a ty už rozťahuješ svoje nohy?" Trhla sebou, ale nezazlievala mu to, zaslúžila si to.

„Nerozumiem tomu. Prečo? To som ti až tak veľmi ublížil, že si musela vbehnúť prvému do postele? Alebo nebodaj to trvá dlhšie?"

„Andrew nie! Preboha nie." Krútila hlavou a v očiach mala slzy. „Nie je to tak." Pokrútila hlavou a v vynorili sa jej spomienky zo včera. Ako zo zúfalosti hľadala útechu v alkohole, ako dostala šialený nápad niekomu napísať.

„Čo," skočil jej do rečí. „Nie je to tak ako to vyzerá?" zasmial sa. „Och prosím ťa, nedaj sa vysmiať. Je to presne tak ako to vyzerá," smutne sa na ňu pozrel. „Prečo?"

„Ty a Brooke." začala.

„Ja a Brooke? Kurva Zoey to nemyslíš vážne? Prečo stále do toho ťaháš Brooke?"

„Boli ste tam včera spolu. Cara mi to potvrdila. Prečo sa čuduješ Andrew? Neodpovedal si na otázku či som len náhrada, zaváhal si tam."

„Áno o bola moja chyba, ale bol som zaskočený. Nikdy som nad tým nerozmýšľal tak ako mi to podal Christopher. Prekvapilo ma to, to priznávam, ale to ti aj tak nedalo právo urobiť to, čo si urobila."

„Čo ten včerajšok? Ublížilo mi to, Cara mi tvrdila, že si sa k nej vrátil, nemala som dôvod neveriť jej," utrela si slzy z líca. „Neplánovala som to. Len som bola ranená Andrew, prisahám."

„To ťa neospravedlňuje," zašepkal. „Zoey," zastonal zničene. Nedokázal jej to odpustiť, nedokázal

sa tváriť, že sa nič nestalo. „Spala si s ním?" skúsil to, ale ona mlčala. Otočil sa jej chrbtom

a zaklonil hlavu. Mal chuť kričať, mal chuť ich poslať všetkých dočerta. Christophera, Melanie, Brooke, Caru. Všetko sa posralo v priebehu niekoľkých minút.

Ich šťastie netrvalo príliš dlho.

„Áno bol som včera s Brooke." povedal tvrdo a otočil sa naspäť k nej. Zrazu pociťoval hnev

a zlosť. „Rozprávali sme sa, vieš? Sme stále kamarátmi, určite som s ňou nerobil to čo ty s tým chlapom, ktorý tu stále je." rukami si vošiel do vlasov, chcel odtiaľto vypadnúť. Nemohol uveriť tomu ako mu ublížila.

„Všetko v poriadku?" ozval sa tretí hlas a obaja sa pozreli na Charlieho, stojaceho vo dverách.

„Preboha Zoey, prečo? Veď sme sa ešte ani nerozišli, nemohla si počkať? Brooke som hovoril ako mi na tebe záleží ako ťa ľúbim ako som šťastný a že som to celé dosral. Nič viac a prídem sem," nedopovedal, nemohol. Pošúchal si oči.

„Aj ja ťa ľúbim," zašepkala a teraz vedela čo za hlúposť to urobila. Ako ho stratila, jedinú osobu, ktorú milovala, ktorej verila. Bola to pre ňu ako facka, vytriezvenie, uvedomenie si toho, čo všetko spôsobila.

„Naozaj? Máš veľmi zvláštny spôsob dokazovania." Hlavou kývol k Charliemu, ktorý sa cítil akoby bol navyše. V miestnosti nastalo hrobové ticho. Prezrel si ju a potom sklopil pohľad. Obaja boli zničení, jej chybou. Pokrútil hlavou a bol na odchode. Už si povedali všetko, nič viac bolo potrebné, tu skončili.

„Rozchádzaš sa so mnou?" opýtala sa slabým hlasom a on sa na ňu otočil. Sledoval osobu, ktorú miloval, ktorej bol ochotný dať všetko na svete. Avšak teraz mal pocit, že namiesto srdca mal kameň, lebo necítil nič. Len ublíženie.

„Nie Zoey, to ty si tak urobila. Včera v noci." Pokrčil plecom a vybral sa k dverám.

Ona sa za ním dívala ako odchádzal, vedela že strácala všetko čo v živote mala, na čom jej najviac záležalo. „Andrew ty sám si mi povedal, že nemám myslieť, že mám byť odvážnejšia!" zvolila protiútok.

Neveriacky sa na ňu otočil. „A to je dôvod prečo si ma podjebala?"

Pri tých slovách sebou trhla, ale on pokračoval. „To má byť tvoj spôsob ospravedlnenia? Že si nemyslela? Že si bola opitá?" odfrkol si. „Dosť chabé Zoey. Takto riešiš problémy? Asi som ťa nepoznal príliš dobre."

„Andrew prosím ťa," fňukla a cez slzy ho ledva videla. „Tými slovami mi ubližuješ."

„Hej," vložil sa do toho Charlie, aby ochránil Zoey, no Andrew na neho nepekne pozrel a pokrútil hlavou.

„Ty si mi ublížila prvá Zoey, to ty si rozhodla. Prečo by som mal o nás bojovať, keď ty si sa vzdala? Vieš, Christopher sa asi nemýlil. Niekto z nás dvoch to nebral vážne, ale ja som to nebol. Očividne sme sa mýlili viacerí..." pokrčil plecom a teraz bol už naozaj na odchode.

„Andrew prosím," pokrútila hlavou. Nemohla na to ani myslieť, nie o tom ešte rozprávať. Včera sa tak veľmi opila, že popravde ani veľmi nevedela čo robila. Charlie bol ochotný, možno až príliš.

Prišiel len čo mu zavolala a zvyšok išiel sám. Neplánovala sa s ním vyspať, no alkohol v krvi, pocit ublíženia a všetko dokopy jej zatemnili mozog.

„Naozaj si to všetko čo sme mali vymenila za jednu noc?" Nechápavo pokrútil hlavou a ona zatvorila oči. „Je mi to ľúto Andrew," zašepkala a stále plakala.

On zaťal sánku, bolelo ho pozerať sa na ňu, ale toto bolo naozaj aj nad jeho limity.. „Hej, aj mne." Otvoril dvere, avšak poslednýkrát sa zastavil. Siahol do vrecka odkiaľ niečo vytiahol a otočil sa ňu.

„Nemám už žiaden dôvod ti to dávať, mala to byť forma môjho ospravedlnenia, ale vypálilo to úplne inak. Ja to nepotrebujem a ty si s tým rob čo chceš..." hodil to na jej botník a bez jediného slova či pohľadu odišiel. Zoey sa rozplakala a keď za ním zatvorila dvere, oči jej padli na tú vec previazanú béžovou stuhou. Keď to zobrala do ruky, zistila že to boli štetce na maľovanie, ale nie hocijaké.

Bola to limitovaná edícia, ručne vyrábaných štetcov. Najkrajší darček aký kedy dostala a ona to celé posrala. Mohli byť spolu, mohlo sa to celé vyriešiť, ale jedna hlúpa chyba a všetko bolo inak.

Doľahol na ňu obrovský pocit viny a utekala rovno na záchod aby zo seba všetko dostala von. A znova to bol Charlie, ktorý pri nej ostal v ťažkej chvíli.