Zoey

Kapitola pätnásta

Zoey

Návrat do reality bol krutý. Milovala svoju robotu, robila to, čo ju bavilo, ale boli dni, kedy to neznášala. Tak tomu bolo aj teraz. Priam sa musela nútiť, aby ráno vstala z postele a išla na pondelkové vyučovanie. Víkend ubehol až príliš rýchlo a ona nad tým mohla len zaplakať. Vonku bola riadna zima, zo všadiaľ kričali blížiace sa Vianoce a jej narodeniny sa blížili. Nikomu nehovorila kedy mala narodeniny, ale zopár ľudí to aj tak vedelo. Len dúfala, že jej nikto neurobí žiadnu oslavu, to neznášala.

Utorok nebol o nič ľahší ako pondelok, práve naopak, mala pocit, že to bolo ešte horšie. Spásou jej bolo dnešné stretnutie s Melanie, potrebovala pohár vína ako ešte nikdy. Jej kamarátka nesklamala a okrem vína mala pripravené aj občerstvenie. „Hmm." Zoey sa zakúsila do mrkvy. „Je to ako orgazmus. Ako ťa to prosím ťa napadlo? Nikdy by ma nenapadla mrkva s dressingom, ale je to božské." a na podškrknutie si mrkvu znova namočila do bieleho dipu.

„Našla som to v jednom časopise a páčilo sa mi to." pokrčila plecom. „Milujem objavovať nové veci, hlavne čo sa týka kuchyne. No a keď už sme pri tom orgazme." usmiala sa a Zoey pretočila očami.

„Nezačínaj."

„Hej! Som v napätí, bola som ticho dva dni. Ty si strávila dva dni s Andrewom a som si istá, že to neskočilo len pri rozprávaní." Zamávala obočím a Zoey si povzdychla.

„Nechcem to robiť medzi nami divné Mel. Viem, že Brooke bola tvoja kamarátka a celý tento trojuholník je divný," nakrčila nosom. „Zatiaľ si to užívame o nič vážne nejde."

„Ty aj Brooke ste moje kamarátky, to je pravda, ale obe ste dospelé a môžete si robiť to čo chcete. Ok, im dvom to nevyšlo, ale to neznamená, že to nemôže vyjsť tebe a Drewovi." pokrčila plecom.

„Ste v kontakte?"

„Sme," potvrdila jej a usmiala sa. Veci medzi ňou a Andrewom boli všelijaké, ale klamala by ak by povedala, že je to niečo len tak. Od nedele boli v kontakte, či už si vymieňali správy, alebo volali spolu.

„Dobre, to som rada, pretože so ho nejako pozvala sem."

„Čože si urobila?"

„Ale no tak," Melanie mávla rukou. „O nič nejde. Chrisovi o tom zatiaľ nepovieme, až keď to začne byť vážnejšie. A nehovor mi, že ťa to neteší."

Tešilo, ale aj desilo zároveň. Bože ak by to vedela, dala by si aspoň mejkap a nejako lepšie by sa obliekla... ale, vlastne Andrew ju už videl nenalíčenú a nie len to. Zhlboka sa nadýchla a uvoľnila sa. Potrebovala zmeniť tému, prísť na iné myšlienky.

„Ako svadba? Pokročila si?"

Pri pravej nohe jej začal kňučať Christopherov pes. „Čo ty?" pohladila ho. „Mrkva ti chutiť nebude." dala mu ju oňuchať. „Vidíš? Žiadna mňamka." pokrútila hlavou a pozrela sa na Melanie, čakajúc na svoju odpoveď.

„Svadba? Des! Ak by som vedela čo všetko to bude obnášať, nikdy by som Chrisovi nepovedala áno."

Zoey sa zachichotala.

„Nesmej sa. Za štyri mesiace mám svadbu a ja ani za nič neviem vymyslieť svoj sľub." povzdychla si.

„Preboha Melanie!" zasmiala sa. „Tvoj sľub? A čo šaty? Čo sála? Naozaj je tvojim najväčším problémom tvoj sľub?" nadvihla obočie.

„Ty sa smeješ, ale vieš čo sa odo mňa očakáva keď že som spisovateľka?"

„Mel, príliš na to tlačíš. Šaty už máš?"