Zoey

Kapitola dvadsiata šiesta

Andrew - O niekoľko mesiacov neskôr

„Kámo, poviem ti, že sedieť tu a nie na lavičke je dosť veľký rozdiel," zahundral nespokojne Bryan a dal si do úst za hrsť pukancov.

„Ak by si nerobil somariny mohol si sedieť na lavičke a nie na tribúne. Dokonca si mohol aj hrať." Jeho brat len pretočil očami a nevnímal ho. Správal sa ako debil a tak dostal stopku na dva zápasy. Sralo ho to, ale nič s tým nemohol robiť. Musel niesť následky.

„Aspoň nie som suchár ako ty, braček." zabrdol do neho.

„Nie som suchár," zamračil sa Andrew, ale jeho brat si o tom myslel svoje.

„Kedy si mal len tak nezáväzný sex? Mám pocit, že už nie si ani chlap."

Andrew len zavrčal. „Staraj sa o svoje sračky a nevyťahuj tie moje. A ak ťa to zaujíma, dnes mám rande."

Bryana to úprimne šokovalo, pretože toto naozaj nečakal. „Reálne rande?" vyzvedal.

„Jop, reálne rande," potvrdil mu brat a siahol po mobile. „Stretli sme sa cez zoznamku,"

„Tam kde som ťa zaregistroval?" skočil mu do toho a on len pretočil očami. „Áno tam a dnes sa chystáme von," našiel jej fotku a podal mu mobil.

Bryan si pozrel jej fotky a preletel jej profil. Ako prvé mu padlo na um, že sa podobala na Zoey. Sú to už tri mesiace čo sa rozišli a on stále nevedel čo sa stalo. Andrew ani Zoey o tom nechceli

hovoriť a tak sa nikto nič konkrétne nedozvedel. Obaja tvrdili, že sa tak rozhodli a že je to ta lepšie. Ale on tomu neveril, niečo sa muselo stať, len o tom nechceli rozprávať. Videl ich keď boli spolu, tí dvaja sa milovali, nemohli sa len tak rozísť.

„Fúha, tak teraz sa mi celkom prekvapil. Ak bude vyzerať takto aj v realite, možno aj zaskóruješ."

„Tak v to dúfam aj ja," priznal sa.

„Potom mi napíš, čo a ako, som zvedavý," napil sa z coly a potom sa otočil na brata. „A celkom aj hrdý." Pobúchal ho po ramene. Nech si Zoey akokoľvek obľúbil, vedel, že obaja sa museli pohnúť ďalej. So Zoey bol stále v kontakte a aj plánoval byť, či sa to niekomu páči či nie. Tí dvaja si rozumeli a to, že sa rozišli na tom nič nemenilo. A ak už nechodila s jeho bratom, obaja si zaslúžili pohnúť sa ďalej a nájsť si niekoho nového. „Kto by to bol na teba povedal."

„Okej Bryan nedramatizuj. O nič nejde. A keď sme pri tých ženách," neodpustil si a musel aj do neho trochu šťuchnúť. „Lucy je späť v meste."

On len pretočil očami a siahol po pive. „Nezaujíma ma to, nie sme už v kontakte."

„Ja len aby si nebol prekvapený,"

Štadiónom sa ozvalo zborové búú, keď rozhodca vylúčil hráča domáceho tímu za faul. Minútu na to dostali gól.

„Vieš prečo sme práve dostali ten gól?"

„Lebo máte na hovno obrancov?" nadvihol obočie na svojho brata a nejako ho to ani neprekvapilo. Dnešný zápas hrali hrozne. Bola to len otázka času, kedy inkasujú gól.

„Nie, kurva, pretože tam nie som."

*

Andrew bol úprimne prekvapený. A to v dobrom slova zmysle. Jeho dnešné rande – Aria, bola naozaj kus. Dovolil by si tvrdiť, že ešte krajšia ako na fotke. Blondína s veľkými zelenými očami a plnými perami, ktoré priam priťahovali pohľad. Večera dopadla skvelo a ona mala nejaké dva lístky do galérie a tak sa tam rozhodli zájsť. Išli pešo a prekvapilo ho, že sa mali stále o čom rozprávať. Celú cestu sa držali za ruku.

V galérii bolo plno. Nevedel o čo išlo, ale asi tu bola nejaká výstava.

„Och, nevedela som, že tu bude tak plno," zasmiala sa. „Vôbec som netušila o čo išlo, len kamarátka mi dala tieto lístky, že ak by sme sa nudili," vypustila a potom si rukou prekryla ústa. Líca jej zružoveli a on neodolal a bruškami prstov jej po jednom prešiel. „Takže ťa nudím?" opýtal sa, stále prechádzajúc po jej hladkej pokožke.

„Nie," priznala a zvodne zažmurkala mihalnicami. „Práveže si to veľmi užívam."

„To som rád," venoval jej jeden zo svojich úsmevov. „Tak si to tu poďme prezrieť." A potom konečne vypadnime domov, pomyslel si v duchu. Obrazy boli pekné, mali v sebe niečo čo človeka zaujalo. Jeho zaujal jeden konkrétny. Boli to len oči na tmavom pozadí, ktoré sa pomaly strácalo do biela. Mal pocit, že tie oči poznal, akoby sa díval do svojich vlastných.

A kurva. To boli jeho oči. S búšiacim srdcom sa začal obzerať okolo seba. Toto nebola len tak obyčajná výstava, toto bola výstava Zoey. A on s istotou vedel, že tu niekde musela byť. Tie oči boli jeho. A dokonca aj on sám tu bol. Hneď oproti nemu bol čiernobiely portrét jeho samého. O dva obrazy ďalej boli oni dvaja. Obraz bol tmavý, nebola tam ani jedna svetlá farba, ale aj tak vyzeral úžasne a tak reálne. Obaja sa usmievali do kamery. Pamätal si ten moment, fotila ich vtedy Melanie. To ešte boli spolu a boli šťastní, mysleli si že sú kráľmi sveta. Ako sa však veľmi mýlili. Osud s ním kvalitne vyjebal, znova raz. Tak dôkladne sa jeden druhému vyhýbali a teraz, len tak náhodou príde na jej výtavu obrazov? Život si z neho robí dobrý deň.

Vydýchol a cítil sa zmätene. Prečo ich kreslila? Prečo kreslila jeho? A ako to, že o tomto celom nevedel? Bola pravda, že už tretí mesiac sa o ňu nezaujímal, dokonca sa na ňu ani raz neopýtal

i keď ho to zabíjalo. Ale aby mu nikto nepovedal o tejto výstave? V známej galérii? Musel to byť pre ňu obrovský krok dopredu! Mal o tom vedieť, chcel o tom vedieť, potreboval o tom vedieť.. Na čo mal svojich kamarátov?

Znova sa otočil a potom ju zbadal. Zhlboka sa nadýchol a nechápal svoje pocity. Rozišli sa, podviedla ho sakra, tak prečo k nej stále niečo cítil?

Nevidela ho, s niekým sa rozprávala a krásne sa na neho usmievala. Samozrejme, že to nebol nikto iiný, než samotný Charlie. Očividne sa ona posunula a pokračovala v živote. A tým šťastným nebol nikto iný než ten, s ktorým ho podviedla. Zrazu už mal po dobrej nálade, nechcel tu vôbec byť. Mal chuť vypadnúť.

Avšak nemohol si nevšimnúť, že Zoey bola ešte krajšia než si ju pamätal. Bože, bola nádherná a on aj napriek tomu čo všetko sa v ich životoch posralo, cítil hrdosť. Mal nutkanie ísť za ňou a silno ju objať, zdielať s ňou tento úspech. Avšak ostal na mieste a sledoval ju. Vyžarovalo z nej šťastie a pozitívna energia aj takto na diaľku. Vlasy mala rozpustené a končeky natočené. Podrástli a neuniklo mu ani to, že pribrala. Mala plnšiu tvár a aj jej postava nabrala krivky. Do riti, páčilo sa mu to. Bola ešte krajšia než si ju pamätal. Mal nutkanie ísť za ňou, ale na čo? Bol koniec, možno sa už aj pohla dopredu. Nemal sem chodiť, nemal o tom ani vedieť, nemal ju vidieť.

„Wow, niektoré obrazy sú tak reálne a tak nádherné," objavila sa pri ňom Aria a on sa vrátil do reality. Otočil sa na ňu so sileným úsmevom a snažil sa vyhnať z mysle Zoey.

„To teda áno," súhlasil s ňou a musel odtiaľto čo najrýchlejšie vypadnúť. Hlavne preto, že v diaľke videl Bryana a Melanie. Ten zradca! Dnes s ním bol na hokeji a nič mu nepovedal. Všetci o tom vedeli a zatĺkali.

„Si v pohode?" vyzvedala Aria a on sa na ňu pozrel. Usmial sa a naklonil sa k nej.

„Nevypadneme odtiaľto?" zašepkal jej do ucha.

„Rada." súhlasila sa ním.

Kurva áno, vďaka ti bože!

„Super, daj mi sekundu a stretneme sa pred galériou."

Ona len s úsmevom prikývla a on bol rád, že odtiaľto odišla. Nevedel ako by zareagoval ak by sa ho opýtala, prečo bol na niektorých obrazoch on. Z vrecka vytiahol mobil a vytočil číslo. Netrpezlivo čakal, pokiaľ mu to kamarát nezodvihol.

„Chris? Mám na teba jednu veľkú prosbu."