Zoey

Kapitola tridsiata tretia

Andrew

Ráno bolo pre tých dvoch viac ako len náročné. Christopher vstal z postele len aby si potvrdil, že s ním Andrew naozaj prišiel a celé sa mu to nesnívalo. Hlava ho bolela poriadne, mal pocit, že umieral a to doslovne. Zapíjať tvrdý alkohol pivom vôbec nebol taký dobrý nápad ako sa zdalo vtedy. Ale kto to mohol tušiť?

Vošiel do obývačky, kde ležal Andrew. Dany sedel pri ňom a s radosťou mu oblizoval tvár. Christopher by sa aj zasmial, ale na to nemal dostatok síl.

„Fuj Dany, prosím ťa." Andrew mávol rukou, aby ho odohnal, no on pokračoval vo svojom útoku ďalej. Andrew si ťažko povzdychol a chtiac – nechtiac, musel sa zodvihnúť. Len čo sa posadil, zatočil sa s ním celý svet. Zhlboka sa nadýchol a oprel sa o sedačku.

„Dobré ráno spachtoši," v izbe sa objavila vysmiata Melanie.

„Oh, pšt, prosím tichšie," zafňukal Christopher a posadil sa vedľa Andrewa. Melanie mala na oboch dobrý výhľad a trošičku ich mienila potrápiť.

„Ťažká noc? Och mimochodom, gratulujem Andrew, ty budeš mať dcéru."

Andrew sa pousmial a pomaly pokrútil hlavou, aby sa mu ešte nezhoršilo. Christopher zaúpel.

„Bolo to až také zlé?"

„Zlé? Kdeže," Melanie mávla rukou. „Ty si zakopol o vázu, ktorú si tu mal ešte skôr než som sa k tebe nasťahovala a pýtal si sa ma odkedy ju tu máme. A Andrew ma stihol asi štyrikrát oboznámiť, že bude mať dcéru. Oh a okrem toho, že ste sa mi sem dovalili o piatej spití pod obraz boží to bolo v pohode," zazubila sa a v izbe nastalo ticho. „Ale že ste to vy, varím vám vývar."

„Och Mel si najlepšia!" Andrew jej zložil poklonu.

„Oh vďaka," mávla rukou akoby to nič nebolo. Po pravde milovala variť a ešte viac milovala, keď jej jedlo vedeli oceniť. A títo dvaja to rozhodne vedeli.

„Viem prečo som si ju vzal," vyhlásil hrdo Christopher a potom upriamil na svoju manželku prosiaci zrak. „A vedela by si nám doniesť nejakú vodu?"

„Vedro najlepšie," doplnil ho Andrew.

„Ale samozrejme, veď budeš mať dcéru," neodpustila si toto podpichovanie a odišla do kuchyne. Priniesla im citronádu, ktorá bola až príliš kyselá, ale aspoň ich to vzpružilo. „Kávu?"

„Už ti niekto povedal aká si úžasná?" otočil sa na ňu Christopher a ona ho pobozkala na líce. Išla im uvariť kávu a oni dopili citronádu.

„Bohvie ako dopadli tvoji bratia."

„No tak tí skončili u Bryana. Cedrik nedal vedieť Brende a tá každému volala, pretože tí dvaja zaspali a nepočuli mobil. Keď som ju ubezpečil, že sú v poriadku, vydýchla si."

Christopher sa smial. Všetci to včera prepískli. „Kedy ti volala?"

„O piatej ráno. O jedenástej mi volal Cedrik, že žijú a že mi ďakuje," otočil sa na kamaráta. „Volal si do vydavateľstva, že dnes neprídeme?"

„Do riti," tresol si po čele a očami skontroloval digitálne hodiny. Bola jedna poobede. „Úplne som na to zabudol, kurva."

„Vybavené. Volala som Elise, že sa obaja necítite dobre. Brenda volala do Cedrikovej roboty a Bryan tuším spomínal, že má mať celý týždeň voľno."

Položila pred nich dva pariace sa hrnčeky.

„Ty si prototyp dokonalej ženy počúvaj. Christopher môže byť šťastný chlap."