Zoey

Kapitola štrnásta

Zoey

Zobudila sa na to, že potrebovala ísť na záchod. Zaúpela, pretože ešte chcela spať, ale naozaj musela. Vymotala sa z jeho pevnej náruče a na malý moment sa na neho zadívala. Mal pootvorené pery a strapaté vlasy. Ležal naboku a vyzeral naozaj chutne. Uškrnula sa a natiahla sa po jeho

tričku, ktoré si pretiahla cez hlavu a utekala do kúpeľne. Pohľad na samú seba ju zarazil, mala kruhy pod očami, strapaté vlasy, ale za to úsmev na perách. Vlažnou vodou si ovlažila tvár a potom si umyla zuby. Dala by si aj sprchu, ale nechcela prebudiť Andrewa. Po špičkách sa vrátila do postele a šupla sa k nemu pod prikrývku. Prekvapilo jej, keď si ju k sebe pritisol. „Dobré ráno." povedal jej rozospato do ucha. Zoey sa v jeho náručí zavrtela, páčilo sa jej jeho teplé telo.

„Všetko v pohode?"

„V najlepšom," odpovedala mu a on sa pousmial. „Znova sme zaspali. Stáva sa to našou tradíciou"

„Nesťažujem si," vyhlásil.

Otočila sa k nemu čelom a rukou si podoprela hlavu. On jej prstom prešiel po tvári a odhrnul jej vlasy z čela. Zoey ho sledovala, bol ešte neprebudený, vlasy strapaté a na perách sa mu pohrával lenivý úsmev. Neodolala a naklonila sa, aby mu na ne vtisla bozk.

„Uhm, na toto by som si vedel zvyknúť." pritiahol si ju k ďalšiemu bozku a potom sa na ňu zahľadel.. „Včera to bolo vyčerpávajúce," zívol si a ona s ním mohla len a len súhlasiť. „Áno. Už som asi stará na takéto ponocovanie."

„Dáme rýchlu sprchu, pôjdeme na raňajky a vymyslíme ako sa dostaneme domov." Prstom jej brnkol po nose a vstal. Ponúkol jej ruku, ktorej sa chytila.

„Dáme?" nadvihla obočie.

„Samozrejme, že sa nemienim sprchovať sám, keď si tu."

**

Po sprche, dvadsiatich minútach a jednom orgazme neskôr, zišli ruka v ruke do hotelovej jedálne. Bolo tam celkom plno, čo ich oboch prekvapilo, keď že bolo skoro desať. Zoey si všimla, že dve jej kamarátky na ňu mávali. „Mám tam baby, ideme k nim, alebo si sadneme zvlášť?"

„Môžeme ísť tam."

„Naozaj? Nevadí ti to?" opýtala sa ho a on len s úsmevom pokrútil hlavou. Na sebe mal to čo včera, čo v jeho prípade nevadilo, ale aj tak s ním súcitila. Ona si dala rifle a biele tričko.

„Dobré ráno."

„Dobré ako pre koho," prehovorila Amanda, budúca nevesta. „Odišli ste v tom najlepšom."

„Najlepšom?" začudoval sa Andrew.

„Kočky to potom rozbehli a my sme sa len o šiestej dostali na izbu. Nespali sme ani štyri hodiny, baby odmietli ísť na raňajky." pokrčila nosom. „Ja som potrebovala kávu."

„Káva. Dáš si kávu?" otočil sa Andrew na Zoey a ona vďačne prikývla. „Áno prosím." dala mu pusu na líce a on im išiel po kávu.

„Och bože, to je fešák." prehovorila Linda, len čo bol v bezpečnej vzdialenosti. Zoey len

s úsmevom prikývla a sledovala ho. „Hej, to je." súhlasila a povzdychla si. Bol to však šťastný povzdych.

„Ajaj! Kto to je?" vyzvedala Amanda. „Včera na tom parkete to bolo žhavé!"

„Kamarát."

„Kamarát? Odkedy sexuješ s kamarátom?" nadvihla Linda obočie. Zoey sa zasiala, zabudla, že jej spolužiačka z výšky nikdy nepoužívala filter.

„Ako ste ďaleko?"

„Baby, hovorím vám, že to nič nie je."

„Nič nie je, hej? Tak prečo včera prišiel za tebou? Stavím sa, že ste sa v noci nerozprávali." podpichovali ju.

Zoey pretočila očami, ale usmievala sa. „Neviem či je to niečo vážne, je po ťažkom rozchode, ale páči sa mi to aj takto." pokrčila plecom.

„O čo som prišiel?" objavil sa za nimi spomínaný a podal Zoey hrnček kávy. Rozmýšľal ako mala rada kávu.

„S cukrom bez mlieka." prehovorila akoby mu čítala myšlienky a on k nej prisunul cukor.

Raňajky prebehli v pokojnej atmosfére a potom sa tam všetci navzájom rozlúčili. Andrew a Zoey sa vrátili do izby, aby sa pobalila. Skontrolovala čas a povzdychla si.

„Musíme ísť na vlak."

„Vlak?" začudoval sa. „Môj brat vlastní jednu taxislužbu, pošle nám auto."

„Vážne?" opýtala sa prekvapene a ľahla si vedľa neho na posteľ. On si ju pritiahol bližšie k sebe a prikývol. „Hej, keď bol na výške, vždy robil šoféra a tak sa mu to zapáčilo, že za to začal vyberať peniaze. Bol lacnejší než taxíky a bol vždy na každej party k dispozícii a tak si rozbehol vlastný biznis."

„Wow, hokejista, novinár, taxikár. Ešte niečo čo by som mala vedieť o tvojej rodine?" drgla do neho.

„Vlastne áno, nie so novinár, som riaditeľ marketingového oddelenia." prevalil sa nad ňu a ruky mal popri jej hlave. „Mala by si si to zapamätať."

Zoey sa zachichotala a on ju pobozkal. Na to koľko málo spali, obaja prekypovali energiou. Stisol ju za bok a potom sa od nej odtiahol.

„Ešte so nemal možnosť opýtať sa, ale ako dopadla tá súťaž?" Zoey sa usmiala a zaplnil ju príjemný pocit, už len preto, že sa zaujímal. Otočila sa k nemu.

„Nevyhrala som, samozrejme." pretočila očami, akoby to ani neočakávala. „Ale bola som v prvej desiatke."

„Čože? Wow Zoey, to je úžasné." nahol sa k nej, aby ju pobozkal na pery. Ona chytila jeho hlavu a ich bozk predĺžila. Milovala jeho pery na svojich. „Gratulujem."

„O pár týždňov by mala byť výstava top desiatky."

„Budem visieť v nejakej galérii?"

Ona sa zasmiala. „Niečo také." Pozerali sa na seba a usmievali sa. Bola tu jedna nezodpovedaná otázka, ktorá visela vo vzduchu, ale ani jeden sa k tomu nemal. Ich výlet sa pomaly ale isto končil a ani jeden sa nechcel opýtať čo bude ďalej. Ako sa budú správať pred kamarátmi? Bude to vôbec

pokračovať, alebo to bola len ďalšia jedna noc? Tento víkend odíde a ako to medzi nimi bude? Bolo tu veľa otázok, ale ani jeden z nich na ne nechcel počuť odpovede.

„To bude Cedrik." Andrew sa natiahol po mobile a zodvihol to. Zoey si zapla malý kufor a bola pripravená vyraziť. Celú dobu sledovala Andrewa ako telefonoval. Jeho pohyby boli sebavedomé a vyžarovala z neho autorita a sebaistota. Nepôsobil tak, ale predsa len mal niečo z toho riaditeľa akým bol. Zaujímalo ju prečo chlap ako on nemal dievča, isto o nich núdzu nemal.

„Niečo smiešne?" opýtal sa jej a ona pokrútila hlavou. „Nie len rozmýšľam."

„Určite o mne," povedal nafučane a ona ani nemusela odpovedať. Ružové líčka ju usvedčili o tom, že mal pravdu. Andrew ju hravo tľapol po zadku.

„Hej!" ohradila sa.

„Páči sa mi. Cvičíš?"

„Och nie." pokrútila hlavou. „Behávam," dlho na ňu hľadel, ale neprehovoril. Len prikývol a potom jej nechal otvorené dvere, aby mohla vyjsť prvá.

Naozaj pre nich prišlo auto. Zoey s Andrewom si sadli dozadu. Zo začiatku to bolo rozpačité, najradšej by šoféroval on, ale počas cesty sa uvoľnili. Keď že mali vzadu tmavé sklá, Zoey sa odpútala a ľahla si na jeho kolená. Nemala v úmysle spať, rozprávali sa, ale keď sa jej začal hrať s vlasmi, spánok ju prekonal.