Zoey

Kapitola dvadsiata piata

Andrew - Taliansko

Pozeral sa na mobil a povzdychol si. Tu bola jedna hodina poobede a rátal koľko muselo byť u nich, v New Yorku. Určite už bolo po polnoci čo znamenalo, že Zoey už mala narodeniny. Tie skutočné. Chcel jej napísať, naozaj mal to nutkanie, ale na druhej strane sa neodvážil. Stále ho to bolelo, ubehol odvtedy len týždeň a bolo to príliš čerstvé. Nedokázal sa od toho odosobniť a čo viac, nedokázal sa na ňu ani len pozrieť. Miloval u stále, nebolo to také ľahké prestať ju milovať. Na jednej strane mu neskutočne chýbala, ale na tej druhej jej nedokázal odpustiť. Bolo to až príliš čerstvé a aj keď veľmi chcel, nedalo sa to.

Bolo mu to ľúto, hlavne kvôli dnešku... Vedel, že tento deň nenávidela a tak jej ho chcel spríjemniť. Mal pre nich skvelý plán, tento deň by si užili, ale to bolo ešte predtým. Predtým než sa to všetko posralo, všetko išlo do hája.

„Hej Drew, ideš? Chcem ti toho ešte toľko poukazovať."

Andrew zodvihol hlavu a usmial sa na Brooke. Vymazal rozpísanú správu, založil mobil do vrecka, a nasadil si okuliare. Nemalo cenu písať jej, ona sa rozhodla za nich oboch. Bol koniec a čím skôr

to prijme, tým to bude pre neho lepšie. Dobehol Brooke, ktorá na neho čakala s úsmevom na perách. Veľká sukňa sa jej vlnila pod vetrom a jej oči schovávali okuliare. Venoval jej úsmev

a prikývol. Prišiel si sem na niekoľko dní prevetrať hlavu a prísť na iné myšlienky. Brooke bola prekvapivo prvá, ktorej volal a povedal jej všetko čo sa stalo. Počúvala ho, upokojovala a v ten deň spolu hovorili snáď aj hodinu. To ona mu navrhla, nech za ňou skočí na niekoľko dní do Talianska a jemu sa ten nápad naozaj pozdával. A to bol teraz tu. Usmial sa na ňu a vykročili naprieč ulicou.

„Poďme na to."

Už aj zabudol aká vedela byť ukecaná. Ústa sa jej nezatvorili, no on bol tomu rád. Taliansko bolo krásne, Brooke mu ukázala rôzne zákutia a malé uličky. Potom ho vzala do pravej talianskej reštaurácie, kde si dali pizzu a červené víno, ktoré bolo naozaj lahodné. Brooke tak pomotala hlavu tomu majiteľovi reštaurácie, že dostali aj zákusok zdarma. Išlo o Crostattu, s ovocím a obom to veľmi chutilo.

„Máš ešte energiu?" vyzvala ho a on pretočil očami. Potom sa na ňu usmial. „No spusti."

„Chcem ťa vziať na operu."

„Ah preboha."

„Nie počkaj." Smiala sa. „Viem, že možno nie si úplný fanúšik tohto žánru."

„Skôr žiadny."

„Neskáč mi do rečí. Bude sa ti to páčiť. Tiež som k tomu nemala hlbší cit, no ver či nie tá atmosféra, budova a všetko dokopy ťa donútia milovať to. Dôveruj mi."

„Tebe stále," usmial sa na ňu a tie slová neuveriteľne boleli. Zoey dôveroval, dal by za ňu ruku do ohňa a ona sa mu takto odvďačila.

Keď zistil, že tam s ňou bol iný chlap, najprv si to nechcel priznať, to by mu Zoey predsa nikdy neurobila, nie? No keď pochopil, že to bola pravda, zrútil sa mu celý svet. Nemohol uveriť, že žena, ktorú miloval, v ktorej videl svoju budúcnosť ho podviedla. Naozaj to bol úder pod pás a on nevedel ako zareagovať. Ďalšia rana prišla, keď zistil, že to bol Charlie. Mal chuť sa smiať, nadávať, niečo rozbiť. Život si z neho robil dobrý deň.

Avšak Brooke mu to vynahrádzala. Starala sa o neho lepšie, než by mohol dúfať a musel jej pripísať body aj za tú operu, pretože to naozaj za to stálo. Doslova bol unesený a ona ak isto. V ten večer skončili pri víne a smiali sa dlho do noci. Až tak, že Zoey nakoniec vytesnil z mysle.