Zoey

Kapitola tridsiata

Zoey

Melnaie vsadila na reštauráciu o dva bloky ďalej a nemohla urobiť nič lepšie. Nebolo to nič veľké ani honosné, celý priestor pôsobil veľmi útulne. Páčilo sa jej to, toto bola tá Melanie, ktorú poznala a vedela, že to bolo z jej hlavy.

Prišla skôr, chcela jej pomôcť doladiť všetky detaily, no nemusela o všetko už bolo postarané. Každý jeden detail bol doladený. Typická Melanie, stavila by sa, že všetko bolo hotové už dva dni dopredu.

Stoly boli poskladané do „téčka", tak že Melanie, Chris, jeho rodičia a jej stará mama sedeli pri sebe a potom nasledoval dlhý rad, v ktorom sa nachádzali ostatní hostia. Čo Zoey narátala, bolo ich dvadsaťtri aj s ňou. Sedela blízko Melanie a vedľa seba mala jej krstnú mamu, s ktorou si ako tak rozumela. Z druhej strany sedela nejaká Katherine, ktorú nepoznala. Oproti nej sedela Brooke, vedľa Bryan a pri nej Andrew. Bola rada a musí sa poďakovať Melanie, že ich neusadila vedľa seba. Takto na neho bude mať pekný, bezpečný výhľad. Tiež kvitovala to, že medzi ním a Brooke sedel Bryan. Nedokázala si pomôcť, no tých dvoch stále nedokázala vidieť pri sebe.

Mala ešte čas a tak sa išla prevetrať na terasu. Zavolala Charliemu, aby mu to opísala. Chcel vidieť fotky a tak mu sľúbila, že hneď ako dovolajú, pôjde mu nejaké urobiť. Pýtal sa jej ako sa cíti a Zoey sa nad jeho starostlivosťou len usmiala.

„Máme sa dobre, nič nám nechýba. Ako obvykle sa o nás Melanie a Chris dobre starajú." S úsmevom na perách sa dotkla svojho bruška. Malinké už rástlo a začínalo to byť aj vidno. Dnes zvolila širšie šaty, ale keď sa na ňu niekto pozrel z profilu, musel vidieť väšie bruško.

„Tak to som rád. Urob mi fotky tej výdzoby a občas sa mi prosím ozývaj, dobre?"

„Platí."

„Mám ťa rád."

„Aj ja teba." Odpovedala po menšej odmlke s povzdychom. Vedela, že Charlie to myslí inak, ako to myslela ona, ale niekoľkokrát mu to prízvukovala. Vedel na čom boli. „Musím už ísť." Zaklamala a zložila. Keď sa vrátila dovnútra, už tam bola Brooke aj Bryan, čo znamenalo, že tam musel byť aj Andrew. Nevidela ho zatiaľ, no podvedome vedela, že tu bol.

„Ale pozrime sa na ňu, aká si nahodená." Bryan si ju pritahol do medvedieho objatia. „To, že si sa od nás odstrihla si vyjasníme potom." Zašepkal jej do ucha a potom ju eštče objal.

„Ahoj," pozdravila ju Brooke a na jej veľké prekvapenie ju objala. Zoey bola týmto gestom zarazená a tak jej len nemotorne objatie vrátila a odzdravila ju.

„Je to tu nádherné. Pomáhala si Melanie s výzdobou?" opýtala sa jej a ona pokrútila hlavou v zápornom geste. Brooke bola milá žena, na úrovni, ktorá sa s ňou snažila vychádzať. V princípe tie dve nič medzi seboou nemajú, ide len o to, že obe chodili s rovnakým chlapom. A to u Zoey vyvoláva zášť voči nej. Nič iné, ale nedokáže si pomôcť.

„Ako Taliansko?" snažila sa aj ona konverzovať, ale mala pocit, že skôr tliachala ako konverzovala. Ani si nevedela spomenúť, kde v Taliansku študovala, netušila prečo zvolila túto otázku.

„Som rada, že to mám u za sebou. Európa je čarovná, úplne iná, ale nejako som si na to nezvykla." Zatvárila sa skepticky, no hneď na to sa očarujúco usmiala. „Bola to skúsenosť na ktorú nezabudnem, no doma je doma. Ale priniesla som si odtiaľ priateľa, takže sťažovať sa nemôžem." Zachichotala sa ako čerstvo zamilovaná žena a Zoey sa nedalo neusmiať sa. Premýšľala nad tým, či má niekoho aj Andrew a či ju privedie zo sebou aj dnes večer. Nevedela by, ako by na to zareagovala, no páčiť by sa jej to nepáčilo.