Zoey

Kapitola tridsiata štvrtá

Zoey

Prehliadka dopadla dobre, aj keď sa dieťatko stále nehýbalo. Zoey na to doktorku upozornila, ale tá povedala, že to nebolo nič neobvyklé. Jej sa to však nepozdávalo a nebola z toho nadšená, bála sa že niečo bolo zle. Chcela cítiť pohyby svojho dievčatka, chcela vedieť, že tu bola s ňou.

Po prehliadke sa mali tí dvaja porozprávať a ona sa toho desila. Išli len jedným autom, tým jeho a tak sa nechala viesť. „Kam ideme?" opýtala sa a potiahla si pás, aby sa jej lepšie sedelo.

„K našim," venoval jej rýchly pohľad.

„K vašim? Načo?" znela vystrašene a jemu trhalo kútikmi.

„No predstaviť ťa oficiálne rodičom, ako matku mojej dcéry. Síce je to trošku neskoro, ale lepšie než keď bude maličká na svete," pokrčil plecom a Zoey si povzdychla. „Nemali sme sa porozprávať?"

„Toto je súčasťou nášho rozprávania. Chcem aby naši vedeli s kým čakám dieťa Síce ťa už poznajú, ale keď sme sa rozišli, asi by to nečakali. Nechcem ich z toho vynechať."

Zoey tomu chápala, ale nie tak celkom bola na to pripravená. Ako zareagujú? Ako to zoberú? Mala veľa otázok, ale na ich odpovede si musela počkať.

Keď boli na mieste, nechcelo sa jej a on to na nej videl. Venoval jej povzbudzujúci úsmev. „Bude to v pohode." Ubezpečoval ju, ale ona tomu neverila.

„Mám ešte niečo na srdci. Neviem čo je medzi tebou a Charliem,"

Nič, chcela zakričať, ale nepustil ju k slovu. „Ale o moje dieťa sa budem starať ja. Ak spolu chodíte, okej je to tvoj život, ale nechcem, aby sa staral do výchovy mojej dcéry."

„Okej," bolo všetko čo mu na to povedala a chytila sa za bruško. Mala mu asi povedať, že ona

a Charlie sú kamaráti, že z jej strany tam nikdy nič viac nebolo, ale na čo? On si už vyvodil závery a k tomu, ani ho to nezaujímalo.

Keď boli na mieste bola ešte nervóznejšia než doteraz. Andrew mal kľúče a tak vošli, na nič nečakali. Smiech napĺňal celý dom a ona sa zhlboka nadýchla. Ako prvý vošiel do obývačky Andrew a všetci ho prívetivo privítali. Tak ako vždy, jeho rodičia ho zbožňovali, tak ako aj jeho súrodenci. Boli naozaj veľmi pekná, súdržná rodina. Zoey spoza neho vykukla a rozpačito sa usmiala. Srdce jej bilo ako o preteky, no aj tak sa prekonala a pozdravila všetkých prítomných. „Dobrý deň"

„Zoey, ako rada ťa vidím," objala ju budúca babička. „Ste znova spolu?" zaradovala sa.

„Nie tak celkom," pokrútila hlavou a rodičia Andrewa sa zachmúrili.

„Andrew spomínal, že má pre nás novinku. O čo teda ide?"

Andrew sa pozrel na Zoey a potom na rodičov. Nemienil to zbytočne naťahovať, nemalo to cenu ani

žiaden význam a tak ich postavil pred hotovú vec. „Budete mať vnučku."

„Och bože," zaúpel Bryan. „Mohol si to aspoň nejako zaobaliť a nie ich rovno hodiť pred hotovú vec,"

„Na čo to naťahovať? Sme dospelí ľudia a stalo sa to. Zoey čaká moje dieťa."

„Ale teraz si hovoril, že nie ste spolu," ozval sa jeho otec, ktorý to predýchal ako prvý.

„Nie nie sme, ale to nič nemení na fakte, že budeme mať dieťa." Otočil sa na Zoey, ktorá mu venovala krivý úsmev. Toto bolo celé zle. Mal ísťž na to jemnejšie a všetkých na to pripraviť. Takto všetkých dostal do nepríjemnej situácie.