Zoey
Stála pred známou budovou a zakláňala hlavu. Vedela presne ktoré okná to boli, už tu bola
toľkokrát, že ich nemusela ani počítať. Sem tam sa jej zdalo, že v nich zbadala siluetu postavy, ale nevedela, či to nebol len výplod jej fantázie.
Stála na chodníku, ľudia ju obchádzali a ona sa len dívala. Poslednú dobu tadiaľto chodievala častejšie než bolo vôbec zdravé, ale nikto o tom nevedel. Nikomu to nepovedala, mali by ju za blázna. A ak mala byť úprimná, trochu sa tak aj cítila. Tak trochu dúfala, že by tu mohla natrafiť na Andrewa, ale na druhej strane sa toho desila. Čo by mu povedala? Ako by sa zachovala? Ako by sa zachoval on? V hlave mala niekoľko scenárov, no bála sa čeliť realite.
Povzdychla si a nadýchla sa toho ťažkého vzduchu. Vonku už bolo teplo, dnes teplota dosiahla neuveriteľných tridsaťtri stupňov. Leto sa ukázalo v plnej sile, ale jej sa to tentokrát nepáčilo tak, ako po ostatné roky. Na sebe mala veľké voľné šaty, ale aj tak jej bolo teplo. Vlasy si vždy vyviazala vysoko, no mala pocit, že ani to jej nepomohlo. Cítila ako jej po pokožke stekal pot a ona z toho bola nervózna. Bol čas znova nasadnúť do metra a ísť domov.
Posledný krát sa pozrela na budovu pred sebou, dokonca urobila aj krok vpred. Ale tak ako po ostatné dni, ani dnes nenabrala odvahu a tak si len povzdychla.
„Tak čo maličké?" chytila sa za svoje mierne vypeklé obrucho. „Ani dnes to oteckovi nepovieme, však?"
YOU ARE READING
Zoey
RomanceOna chcela vyhrať súťaž a on len plnil láskavosť. Ich cesty sa po jednom víkende mali rozísť, ale osud to chcel inak. Poriadne im zamiešal karty života a bolo len na nich ako dohrajú rozohranú hru. Otázkou bolo, dokážu vyhrať?
