Zoey

Kapitola tridsiata šiesta

Zoey

Pomrvila a naklonila k Andrewovi. „Kde je Bryan?"

„Netuším," pokrútil nervózne hlavou a pozrel sa na hodinky. Boli u jeho rodičov a čakali na Bryana. Ako stále.

Len čo im Andrew povedal, že má pre nich novinku o ich dievčatku, chceli ich oboch ihneď vidieť. Samozrejme, že pozvali celú rodinu, ale Bryan na to očividne sral. Zoey bola netrpezlivá, nechcelo sa jej čakať, ale Andrew chcel, aby bol pri tom aj jeho najmladší brat a ona mu to nebrala. Vydala zo seba dlhý povzdych a on sa na ňu hneď otočil.

„Zavolám mu," vytiahol si z vrecka mobil, ale Zoey ho zastavila. „Môžem ja?"

Prikývol s pokrčením pleca a podal jej mobil. Ona sa na všetkých usmiala a potom odišla na chodbu. Bryan to zodvihol po prvom zvonení.

„Kde si?"

„Zoey," znel prekvapene. „Na ceste."

„Na ceste? Už si tu mal dávno byť, čakáme len na teba!" rukou si prešla po svojom bruchu a povzdychla si.

„Ja viem, prepáč, je hrozná zápcha."

„Ponáhľaj sa!"

„Áno, neboj sa, ponáhľa sa."

Zoey chvíľu mlčala a potom sa zamračila. „Ale nie veľmi! Nie že sa ti niečo stane. Ponáhľaj sa, ale dávaj si pozor, dobre?"

Počula jeho smiech a potom ju ubezpečil, že si bude dávať pozor. Usmiala sa a vrátila sa naspäť do obývačky. Len čo ju Andrew zbadal usmial sa na ňu a ona mu úsmev vrátila.

„Všetko v pohode?"

Prikývla a podala mu mobil. „Už je na ceste, je v zápche."

Nervózne sa usmiala na Lucy, jeho bývalú priateľku, ako sa dozvedela. Boli spolu niekoľko rokov, pokiaľ ona neodišla, a nerozišli sa. Odvtedy neboli v kontakte a ona sa teraz vrátila domov. Bola miláčikom celej rodiny, no ju nejako neohúrila, ak mala byť úprimná. Nebola si istá Bryanovej reakcie, ale niečo jej našepkávalo, že nadšený nebude.

To sa jej potvrdilo o dvadsať minút neskôr, keď sa Bryan objavil. Len čo zbadal svoju bývalú, starú lásku ostal v pomykove a rozhodne ho to nepotešilo. Rozpačito ju pozdravil a nebol vo svojej koži.

„Miláčik, akú máte pre nás novinku?" opýtala sa Elen. Andrew sa šťastne usmial. „Bábätko sa pohlo,"

Všetci prítomní sa úprimne tešili a gratulovali im. Nadšene sa objímali a Zoey sa z toho všetkého chcelo plakať.

Emma s radosťou objala Zoey a hlavu si položila na vypuklé bruško. Všetkých táto reakcia prekvapila, najviac asi samotnú Zoey. Nikto to nečkal, hlavne nie od nej. „Ahoj bábätko." hovorila k brušku a Zoey sa do očí tisli slzy. Hlúpe hormóny!

„Počuje ma?" opýtala sa jej milo Emma a ona prikývla.

„Samozrejme, že ťa počuje." prehovoril Andrew.

„Och," Zoey sa prudko nadýchla. „Kopla ma." usmiala sa na Andrewa. „Takto vždy reaguje na tvoj hlas, páčiš sa jej." zobrala jeho ruku do svojej a priložila si ju k brušku. Emma nechcela o nič prísť a tiež jej držala brucho oboma rukami.

„Ahoj princezná, páči sa ti môj hlas?" prihováral sa Andrew a všetci napäto čakali. „Asi nie." zasmial sa a stále s nič neudialo.

„Strýko Andrew, musíš rozprávať viacej," Emma pretočila očami a rukami behala po brušku.

„Asi spinká, vieš?" prehovoril smerom k nej a v tom sa bábätko pohlo.

„Pohla sa," zasmial sa. „Pohla sa," oznámil svojej rodine a všetci boli na nohách. Prestriedali sa pri nej, pokiaľ všetci nepocítili pohyby maličkej.

Zoey nebola jediná, ktorú to dojalo a tak ju Elen Bekettova objala. „Och dievčatko naše, sme za vás oboch tak šťastní! Ak by ste boli zosobášení bolo by to omnoho lepšie."

„Och," Zoey si utrela slzy. „To nehrozí. Andrew ma o ruku nepožiadal a ja by som si ho ani nevzala," mávla rukou.

„Prečo nie?" opýtal sa Bryan.

Ona si až teraz uvedomila, že ich všetci museli počuť a do líc jej udrela červeň.

„Ahm, no," nervózne sa zasmiala. „Po prvé ja a Andrew nemáme ten typ vzťahu a po druhé svadbu nechcem. Nemám žiadnu rodinu, ktorú by som tam pozvala," pokrčila plecami a obrátila sa im chrbtom. Považovala túto tému za uzavretú a dúfala, že to nikto nebude rozoberať hlbšie.

„Už viete meno?" vyzvedal budúci strýko Bryan.

Andrew pozrel na Zoey. „Ešte sme sa o tom nerozprávali,"

„No chlapče," prehovoril jeho otec. „Viem, že vy to beriete všetko trošku opačne, ale je najvyšší čas začať našej vnučke nejako hovoriť,"

Všetci sa zasmiali, zatiaľ čo Andrew stále hľadel na Zoey. Tá čakala.

„Rose?" skúsil a ju to meno zaujalo.

„Rose," pohrala sa s tým menom na jazyku a ochutnala ho. „Rose," zopakovala. „Rose. Páči sa mi to."

„Naozaj?" opýtal sa jej neveriacky Andrew, pretože toto nečakal.

„Áno," prikývla s obrovským úsmevom na perách.. „Rose," prehovorila smerom k brušku. „Naša malá Rose."

Andrew k nej podišiel a dal jej bozk do vlasov. Bol to prvý významný prejav náklonnosti odvtedy, čo to medzi nimi išlo dolu vodou.

„Rose. No vidíš oci, nebolo to také ťažké," zavtipkoval a všetci sa zasmiali. Ich rodičia sa objímali, Cedrik tiež objímal svoju manželku a dcéru. Jedine Bryan a Andrew stáli pri svojich starých láskach a nedotýkali sa ich. „Bude to skvelé," zhodnotila Lucy a objala Zoey. „Bude z teba úžasná mama."

„Keď myslíš," prehovorila s obavou v hlase, ale objatie jej vrátila. Zdala sa ako milá osôbka.

„Určite áno. Gratulujem Andrew," objala aj jeho.

„Snáď to nejako zvládneme," otočil sa na Zoey. „Však?"

„Určite áno," ubezpečila jeho aj seba a unavene si položila hlavu na jeho plece. „Budeme musieť či chceme, či nie."