Zoey

Kapitola osemnásta

Zoey

„Prišiel tvoj sexi odvoz." Tessa poklepala Zoey po chrbte.

„To už je toľko hodín?" Naklonila sa z okna a potom skontrolovala čas. Dohodli sa, že príde medzi deviatou a desiatou, nerozumela tomu, čo tu robil už teraz. „Nechcem vás tu nechať." Zafňukala, no jej kamarátka na ňu len uškrnula.

„Ale no tak, zvládneme to." Mávla rukou. „Ty sa choď venovať svojmu frajerovi. Určite sa budeš mať lepšie s tvojim žhavým rande, než na tomto večierku."

„Au, toto zabolelo." doberala si ju Zoey. „Vieš koľko som sa s týmto večierkom narobila?"

„Žartujem, je to skvelé. Pozri sa naokolo, všetci sa bavia." Tessa si ju vtiahla do náruče. „Teraz už utekaj, ja sa o to postarám."

Zoey jej objatie vrátila. „Šťastné a veselé." zaželala jej a Tessa sa usmiala. „Aj tebe Zoey." Popriala jej a potom sa Zoey vydala na odchod. Andrew stál vo dverách, v peknom šedom svetri a usmieval sa na ňu.

„Pekný večierok," privítal ju objatím.

„Vďaka. Chceš sa tu poobzerať?" opýtala sa ho a nečakala na jeho odpoveď. Chytila ho za ruku a viedla ho do centra diania. „Dáš si niečo?"

„Som okej," venoval jej úsmev a pritiahol si ju do náruče. Zoey sledovala svojich žiakov a nemohla byť šťastnejšia.

„Môžem otázku?" zaznelo jej pri uchu a tak prikývla. „Tvoj účtovník je tu?"

Zakúsila si do pery a zasmiala sa. Očami vyhľadala Charlieho a prikývla.

„Ten chlap v bledomodrej košeli, ktorý drží punč."

„Ah okej, mám začať žiarliť?" Otočil si ju k sebe čelom. „Nikdy si mi nepovedala, že takto dobre vyzerá. Predstavoval som si ho malého, s okuliarmi, ktorý býva ešte s matkou."

Zoey sa zasmiala nad jeho prirovnaním a otočila sa k nemu. „Tie tvoje predstavy ma začínajú desiť Andrew. Reálne." Ruky mu obalila okolo bokov a pozrela sa do jeho očí. „Nie, nemusíš žialiť." Vypýtala si od neho bozk. „Veľmi si mi chýbal."

„Och, áno? Snažíš sa ma obmäkčiť zmenou témy?" Doberal si ju, no jej oči sa zaleskli a potom sa nebezpečne usmiala.

„Dostaňme sa niekam kde nie sú ľudia a ja ti ukážem ako veľmi si mi chýbal." Rukou mu provokatívne prechádzala bruchu a kúsala si do pery.

„Do pekla Zoey," zahundral a obzeral sa okolo seba. Ani sa na ňu nepozrel, len prehltol. „Nemôžeš mi rozprávať takéto veci na verejnosti. A hlavne keď ideme po Emmu." zamračil sa a ona tiež.

Úplne jej vypadlo z hlavy, že dnes majú postrážiť tú malú diablicu.

„To naozaj nemajú jej rodičia ešte všetky darčeky na Vianoce? Veď sú to už len štyri dni a vieš čo to bude dnes za blázinec, keď sú obchody do polnoci? No nezávidím im. A Bryan nás nemôže zastúpiť?" navrhla nevinne, avšak jej myšlienky mali ďaleko od nevinných.

„Bryan má prípravu na zajtrajší zápas, on je mimo," chytil ju za ruku a predieral sa cez dav. Potreboval s ňou byť sám, mimo zvedavých pohľadov. „Keď už sme pri tých Vianociach," po perách sa mu rozlial nepatrný úsmev. „Ako ich budeš tráviť ty? S rodinou?"

Zoey sa zadrhla a na malý moment stuhla. „Nie," odpovedala prosto a naberala čas.

„Nie? Veď dnes ste oficiálne skončili aj s kurzami a pokiaľ si dobre pamätám, otvárate až v polovici januára. To budeš sama?" zamračil sa, pretože už len tá predstava sa mu nepáčila.