Zoey

Kapitola dvadsiata tretia

Zoey

Bola zamotaná do deky, hlavu mala v neprirodzenej polohe, ústa otvorené. Presne tak sa zobudila. Unavene si pretrela oči a uvedomila si, že to bol mobil, čo ju zobudil. Skontrolovalo to a len čo zbadala správu od Andrewa nebola unavená. Ožili všetky jej zmysli a rovno na ňu klikla. Boli to už dva dni a ani jeden druhému sa neozvali. Melanie s Christopherom včera odleteli na ich svadobnú cestu. Christopher sa jej dookola ospravedlňoval, ako ho to mrzelo, že to on celé posral, ale ona ho ukľudňovala, že všetko bolo v pohode, že to nebola jeho chyba. No či bola naozaj v pohode, nevedela.

Andrew: Mrzi ma to Z. Je mi naozaj luto ako to cele dopadlo. Mozme sa o tom vsetkom porozpravat? Andrew.

Myslel si, že si vymazala jeho číslo, keď sa tam podpísal? Chvíľu sledovala tú správu a potom si s povzdychom išla ľahnúť do postele.

Ráno keď sa zobudila, čakala ju ďalšia správa, ktorá ju potešila. Andrew: Chybas mi.

Neodpisovala ani tentokrát a neodpísala ani večer, keď jej prišla tretia správa. Andrew: Ok zlato, stacilo. Musime sa porozpravat.

A ona vedela, že mal pravdu. Boli predsa dvaja dospelí ľudia a mali by sa aj tak chovať. Ujasniť si to z očí do očí, nech to bolí čo to bolí.

*

Na ďalší deň doobeda stála vo výťahu a smerovala na dvanáste poschodie. Budova New York Times bola obrovská, ale ona tu už párkrát bola. Vedela kam ísť, ale nevedela čo robiť. Bože nevidela ho tri dni a chýbal jej, ale na druhej strane sa stále cítila zranená. Zhlboka sa nadýchla a vystúpila

z výťahu. Na pracovisku to žilo, všade veľa ľudí, veľa rozruchu. Z videnia poznala jeho asistentku a aj ona ju. Už jej kývala so svojho miesta a usmievala sa na ňu. „Zoey, teba som už dlho nevidela. Prišla si za Andrewom?"

Zoey prikývla a pozrela sa na zatvorené dvere. „Ruším ho?"

„Ale nie, je tam s Brooke"

Brooke? Bože, však bol toto len zlý sen, z ktorého sa čochvíľa prebudí.

„Brooke?" opýtala sa s napätým výrazom a ona jej len prikývla.

„Ale neboj sa, nezdržia sa už dlho. Posaď sa. Dáš si kávu alebo niečo?"

„Nie, vďaka." pokrútila hlavou a váhala či sa posadiť alebo odísť. Ale rozhodla sa vydržať, a prežiť ten rozchod. Prekrížila si nohy a čakala. Nemala z toho dobrý pocit, mala mu radšej zavolať

a dohodnúť sa, nie takto.

„Ale, ale, ale? Koho to tu máme?"

Zoey zodvihla hlavu a usúdila, že naozaj by bola najradšej niekde inde.

„Cara," povedala sucho, bez emócií.

„Prišla si si po veci Zoey?" opýtala sa falošne a ona bola hneď na nohách.

„Čo prosím?"

„No veď vieš, hovorila som ti, že je to len chvíľková záležitosť," pozrela sa na svoju manikúru. „On a Brooke sú si súdení."

„Si mimo Cara,"

„Vážne? Tak prečo sú tam teraz spolu? Už hodnú chvíľu? Brooke mi hovorila čo sa stalo a aha, teraz je tam ona a nie ty."

Mala pravdu, bola tam, ale to predsa ešte nič neznamenalo, však? Oh čo si to tu nahovárala, bola hlúpa ak tomu verila. Bolo to očividné, že keď tam bola Brooke, Andrew k nej niečo stále cítil.