Zoey

Kapitola šestnásta

Andrew

Brooke meškala čo u nej nikdy nebolo zvykom a tak sa Andrew na chvíľu zľakol či sa niečo nestalo. Avšak ani nie o desať sekúnd neskôr počul jej sladký hlas a opakovane slovo „s dovolením". Brodila sa k nemu s úsmevom a klobúkom zakrývajúcim jej tvár.

„No ahoj Beckett."

„Pšt!" zahriakol ju a obzrel sa okolo.

„Stále nemáš rád keď poznajú kto si?" zamávala na neho obočím a posadila sa vedľa neho.

„Niektoré veci sa nemenia," naklonil sa k nej, aby jej dal pusu na líce. „Ako sa máš?" do nosa mu udrela jej osviežujúca vôňa.

„Ubehane... všetci ma chcú vidieť keď že som doma, čiže nestíhačky."

„Ale na mňa si si našla čas," zhodnotil.

„Na teba vždy!" venovala mu úsmev, ktorý bol nákazlivý. Avšak okrútil hlavou, lebo takto si to nepredstavoval.

„Stretávaš sa momentálne s niekým Brooke?"

Otočila sa na neho, na jej peknej tvári pohrával úsmev. „Sú iba dve možnosti prečo sa to pýtaš a nejako si nemyslím, že by si chcel mať so mnou momentálne sex." Nadvihla obočie a v jeho očiach zaiskrilo pobavenie. Prosto Brooke.

„Nie Andrew, s nikým sa nestretávam, ale ty očividne áno, však?"

„Nevadí ti to?"

„Kto je to?" hneď vyzvedala.

„Nie, to ti nepoviem."

„Takže ju poznám!" mohol vidieť ako jej myseľ pracovala na plné obrátky.

„Nepoznáš." zasmial sa. „Ale sme s tým v pohode? Ak by som sa s niekým stretával?"

„Rozišli sme sa, nie?"

Prikývol a súhlasil s ňou. „Rozišli. Ale stále si v mojom živote."

„Ak by som sa s niekým vídala, prekážalo by ti to?" opýtala sa ho a on sa zamyslel.

„Ak by si bola šťastná, tak nie." povedal úprimne. Všetko čo chcel bolo aby bola šťastná. Ona si to zaslúžila, bola viac než dobrá.

„Si šťastný Andrew?" vpíjala sa do neho pohľadom.

„Asi áno."

„Tak to je jediné na čom záleží." venovala mu hrejivý úsmev a jemu sa uľavilo. Rukou ju objal okolo ramien.

„Nečakala som, že sa tak skoro na niekoho namotáš. Aká je?"

Andrew sa usmial. „Bláznivá. Je energická a úžasná. Trochu plachá, ale za to odvážna. Trochu mi ťa pripomína."

„Len sa na ňu príliš nenamotaj okej? Viem, že ty to dokážeš až príliš ľahko."

„O nič zatiaľ nejde, len sa bavíme."

„Poznám ťa Andrew. Ak sa na niekoho utneš, neodíde to tak rýchlo."

Andrew si povzdychol. „Bude to okej. Pozri na nás, chodili sme spolu a aj po rozchode sme kamaráti."

„U nás je to iné Drew. Poznáme sa od malička a nejako sme sa vždy tajne milovali." razila sa len čo tie slová vypustila a aj on stuhol. „Venujme sa radšej zápasu."

***

Bol už doma, keď mu zazvonil mobil a veľmi milo ho prekvapilo, že mu volala práve Zoey.