Zoey

Kapitola piata

Zoey

Stále sa držali svojej tradície, že v utorky niečo spolu podnikli. Bolo jedno čo to bolo, hlavne že boli spolu. Volali to ich utorky a zatiaľ im to vychádzalo.

Dnes im to vyšlo práve na obed. Melanie bola už na celý úväzok spisovateľka a vďaka Chrisovi a jeho propagácii sa jej nesmierne darilo. Podpísala kontrakt na ďalšie dve knihy, takže sa venovala tomu. Občas napísala nejaký článok do New York Times, ale väčšinou trávila čas doma.

Zoey cez obed nemala žiadnu hodinu, tak to spojili.

Boli v jednej útulnej talianskej reštaurácii na rohu ulice. Ešte tu neboli a tak si povedali, že to vyskúšajú.

„Zoey." zamávala jej Melanie, ktorá tam už sedela. Vyzerala dobre, Zoey mala pocit, že láska jej prospievala. Nikdy sa o seba nestarala tak veľmi, ako teraz, keď bola zasnúbená. Podišla k nej, objala ju a potom si zložila veci a posadila.

„Snáď sa nenahneváš, ale pozvala som aj Chrisa. Bol zvedavý ako to celé dopadlo a chcel sa ti aj ospravedlniť."

„Nehnevám, čosi." Pokrútila hlavou. „Chrisa mám rada, aj keď si myslím, že teraz mu to dám trošičku vyžrať."

Melanie sa zasmiala, ale nekomentovala to. Tak trochu si to Chris aj zaslúžil. Prišiel k im pohladný čašník, aby si vyzdvihol ich objednávku, ale oni ho poprosili ešte o niekoľko minút so slovami, že na niekoho čakajú.

„Aká bola svadba?" Zoey využila čas. V nedeľu sa k tomu vôbec nedostali, tak aspoň teraz.

„Krásna. Mali to vonku na obrovskej záhrade. Počasie im vyšlo, len večer sa trošku ochladilo, ale mali to vymyslené, pretože tam mali obrovské stany a tam sa konala aj hostina."

„Takže ste si to užili?"

„Áno. Síce som mala nutkanie celú svadbu prerumádzgať, ale keď že som bola družičkou, niečo také som si nemohla dovoliť."

Zoey sa na ňu usmievala. „Aspoň si sa inšpirovala?"

„Určite áno. Dosť som si dávala záležať na tom, aby som toho obkukala čo najviac a akým chybám sa vyvarovať. Bude to fuška, to ti hovorím už teraz."

„Dátum už viete?"

„Nie." krútila hlavou Melanie.

„Ale no tak, už chcem ísť na svadbu."

„Trpezlivosť ruže prináša."

„Ale aj rozchod..." zamrmlala, ale Melanie to nijako nerozhodilo.

„Jedného dňa budem pani Wilderová. S radosťou, ale kedy, to je zatiaľ len vo hviezdach."

„Nechceš to už mať za sebou?"

„Áno aj nie. A hlavne sme sa s Chrisom o termíne ešte nebavili." pokrčila plecom.

„Počul som svoje meno?" ozval sa Christopher. Najprv podišiel k Melanie a pobozkal ju, potom k Zoey, ktorú vtiahol do objatia.

„Hej ty," odtiahla sa od neho. „Hnevám sa na teba!"

„Ja viem a som pripravený odčiniť to," posadil sa naproti dievčatám. Objavil sa pri nich čašník. Christopherovi podal jedálny lístok a ich sa opýtal či už si vybrali.

„Ak môžeme poprosiť, ešte chvíľku. Čakáme na niekoho."

„Čakáme?" opýtala sa Melanie, ktorá o ničom nevedela.

„Zavolal som Andrewa, snáď nevadí."

„Nevadí," povedali súčasne.

„Nebol som s ním a tak som zvedavý ako dopadlo Vegas."