Zoey

Kapitola siedma

O týždeň na to, keď jej Melanie volala, vrátili sa k téme Andrew/Robet.

„Som rada, že to bol Andrew s ktorým si sa vyspala a nie Robert."

„Počkaj." Zoey sa zarazila. „Robert je niekto reálny?"

Melanie sa zasmiala. „Samozrejme, že áno. Je to jeden ich kolega, ale úprimne..." urobila grimasu.

„Má taký veľmi zvláštny štýl. Bola som dosť prekvapená, že si si s ním začala, ale keď som sa minulý utorok dozvedela, že to bol Andrew, úprimne, odľahlo mi."

„Takže Robert existuje." Nadvihla obočie a zamyslela sa. „Prečo sa ale vydával za neho?"

„Mala som pocit, že ste si to vydiskutovali vtedy v tom aute."

Zoey pretočila očami, pretože vedela, že tejto téme sa nevyhnú. „Povedali sme si, že to nebudeme riešiť a viac sa nestretneme. Nepýtala som sa na detaily."

„Dobre, dobre. Ale ak mám byť úprimná, som rada, že to bola len jednorazovka."

„Áno?" začudovala sa Zoey. Melanie nikdy nebola fanúšičkou sexu na jednu noc a ešte tomu s niekým, koho ledva poznala.

„No áno. On a Brooke sa síce rozišli, ale myslím si, že sa ľúbia, takže keď sa vráti, dajú sa znova dokopy.

Zoey sa zamyslela a dospela k názoru, že Andrew aspoň v niečom neklamal, keď tvrdil, že bol po náročnom rozchode. Brooke síce nepoznala osobne, no Melanie o nej toľko rozprávala, že mala pocit, akoby ju poznala roky. Odľahlo jej, že Andrew nebol zadaný, lebo svedomie by ju hrýzlo ešte veľmi dlho, ak by zistila, že bol stále s ňou.

„Inak, mám novinku."

„Počúvam." Povedala Zoey zaujato.

„Včera večer sme s Chrisom vybrali dátum svadby."

„Och, čože?" Zoey sa pery roztiahli do obrovského úsmevu. „To je najlepšia správa na svete. Gratulujem! Na kedy ste to dali?"

„O šesť mesiacov, na deň presne. Ešte nevieme kde to bude, ale nechcela by som nič veľké."

„Ja sa tak teším."

Melanie prikývla. „No a chcela by som sa opýtať, či by si nebol mojim svedkom."

„Samozrejme, že áno!" Zoey ani nezaváhala. „Bude mi cťou."

„Skvelé," Melanie tleskla. „A zvládla by si úlohu aj hlavnej družičky?"

„Myslím si že áno," súhlasila. „Veľmi rada sa postarám o tvoju rozlúčku so slobodou."

„Ťuk – ťuk."

„Mel, niekto práve prišiel, tak ti zavolám neskôr, dobre?" Dnu nakukla Tessa a ona jej pokynula, že môže vstúpiť. Rozlúčila sa s kamarátkou a potom sa na ňu usmiala.

„Ty si ešte tu?" Vedela, že poslednú hodinu dnes mala do štvrtej a teraz už bolo po šiestej, tak nechápala, prečo tu ešte bola.

„Zakecala som sa s tou milou staršou pani. Vieš, tá čo vlastní tú cukráreň na rohu. Tak sa prihlásila na moje hodiny."

Zoey prikývla, vedela o koho išlo. Častokrát si tam chodila kupovať sladké pečivo alebo zákusky. Tessa sa oprela o stenu a zadívala sa na Zoey. „Dnes ako? Nerozmyslela si si to? Nijako ťa neprehovorím?"

„Heh, dnes nie. Nemám na party náladu."

„Iba na chvíľu," Tessa sa nevzdávala. „A moje spolužiačky z výšky poznáš, tak kde je problém?"