Nebezpečná láska (Justin Bieber)

24. časť- Nedokážem sa ťa vzdať!

Snažila som sa, tak dúfam, že sa bude páčiť. :) Chcela by som sa poďakovať za tie nádherné, vyhrážajúce sa komentáre :D :3 Ste úžasné! ILY <33 a teraz príjemné čítanie :)*

Svoje veci som začala hádzať do kufra, pričom som strašne nadávala a plakala. Je to definitívne, už nikdy sa sem nevrátim, už nikdy nechcem vidieť Justina a neexistuje nič a ani nikto kto by ma donútil sa sem vrátiť. Ešte dnes odtiaľto vypadnem. Nevyčítam to Selene, pretože nemohla vedieť čo k Justinovi cítim a čo všetko mi narozprával. 

''Bell, prepáč mi to. Vieš aká som keď som opitá a ja vlastne neviem čo to do mňa vošlo.,, Pri dverách ma zastavil Jennyn hlas. ''To je v poriadku.,, Usmiala som sa a utrela som si z tváre neposlušné slzy. ''Ty už odchádzaš?,, Opäť ma zastavil jej hlas. ''Uhmm, keď chceš poď so mnou a na všetko zabudneme. Zabudneme, že vôbec existuje nejaký Justin Bieber a už sa sem nikdy nevrátime.,, Dala som dole ruku z kľučky od dverí a čakala som na jej odpoveď. ''Len sa zbalím a môžme ísť.,, Vybehla hore po schodoch a stratila sa mi z dohľadu. Vošla som do kuchyne a na papierik som napísala pre Nika odkaz:

*Prepáč, že odchádzam bez rozlúčky, no už tu nieje nič, kvôli čomu by som ostala. Som rada, že si si našiel niekoho s kým budeš šťastný a dúfam, že vám to vydrží. Pozdravuj odo mňa Lili a buď s ňou šťastný. Vždy pre mňa budeš ten najdokonalejší muž na tejto planéte. S láskou tvoja Bella.*

Dopísala som to a z očí mi začali znova padať slzy. Papier som položila na baroví pult a odišla som na chodbu kde som sa oprela o stenu. Ďalšia kapitola môjho života je za mnou. Opäť otočím list a začnem písať od znova. Nechávam to moju rodinu, priateľov a moju lásku. Nikdy nezabudnem ani na jedného z nich. Nezabudnem na peklo, ktoré mi spôsobili v mojom živote a ani na úsmevy, ktoré mi vyčarili na tvári. Asi to takto má byť. Neexistujú náhodne stretnutia. Každý človek v našom živote je buď testom, trestom alebo darom.

O týždeň neskôr:

Momentálne ležím na svojej posteli v New Yorku a stále myslím na minulosť. Nedokážem vymazať zo svojich spomienok ani jedného z nich. Stále mám pred očami tú noc keď som ich uvidela v jednej posteli potom, ako som si myslela, že budem s Justinom šťastná. Už len myšlienka na jeho meno, úsmev či pohľad ma privádza k slzám. Stále mám v hlave Jennyne slová, ktoré mi povedala keď sme boli už v lietadle. ''Utekať od svojich problémov, to je závod, ktorý nikdy nevyhráš,,. Vedela som, že hovorí čistú pravdu, no som na to až moc hrdá aby som si priznala, že na neho nedokážem zabudnúť. Seba poškodzovanie, anorexia, cez toto všetko som sa dokázala preniesť tak mi kurva nehovorte, že na neho nedokážem zabudnúť. Z premýšľania ma vyrušil Jennyn hlas. ''Niekedy stačí malá chvíľka na to, aby si si niekoho obľúbila, no nestačí celý život, aby si na neho zabudla.,, Kurva, ani som si nevšimla, že je v mojej izbe. Utrela som si slzy a posadila sa vedľa nej. ''Viem.,, Hlavu som si dala do dlaní a vzdychla som si. Chcela niečo povedať no aj som ju predbehla. ''Prekážky sú predsa na to, aby sme ich prekonali, nezastavili sa, poučili sa z nich a išli ďalej, nie?,, Pozrela som sa jej do tváre a nadvihla som obočie. ''V tvojom prípade to nie je prekážka, ale láska.,, Usmiala sa na mňa a pohladkala ma na chrbte. Od kedy sa hrá na múdru?! ''No a láska je prekážka!,, Jenny len nesúhlasne pokrútila hlavou a odišla z mojej izby. Môže to byť ešte horšie?

Z Justinovho pohľadu:

Asi dve dni som jej stále vyvolával. Nemohol som uveriť, že odišla. Konečne som mohol byť s ňou a ja kokot musím vliezť Selene do postele. Dobre, ani ja by som neuveril, ak by som ju uvidel s niekým v posteli, že nič medzi nimi nebolo. Nemôžem uveriť, že som až taký kokot. So Selenou som sa skoro ani nebavil. Ráno som sa jej pozdravil a to bolo asi tak všetko. Mojou veľkou oporou mi bola Nikol. Nikdy by som nepovedal, že si budeme až takto dobre rozumieť. Vďaka nej som ako tak zvládal Bellin odchod.