Nebezpečná láska (Justin Bieber)

35. časť-Áno!

Dúfam, že sa bude páčiť. :) A dúfam, že ma nezabijete :D So si vedomá toho čo som urobila :D 

P.S. Chcem sa vám znova poďakovať za viac ako 15 tisíc reads, viac ako tisíc votes a za tie najkrajšie komentáre, čo ma nútia ďalej písať :') Ste úžasné a ja si to strašne cením, ešte raz ďakujem!! <33

Čakala som všetko, no toto nie. Bola som pripravená na bolesť, či už na mojom líci alebo na bruchu. Utrela som si slzu, ktorá mi stekala po líci a posadila som sa vedľa Toma. Posledný krát som sa pozrela doprava a sledovala som Justinovu dokonalú postavu strácať sa v dave tancujúcich ľudí. ''Čo sa medzi vami stalo?,, Sam prehovoril, pričom som sa zľakla až som sebou mykla a po chvíli som sa na neho pozrela. ''Neviem na čo myslíš.,, Mykla som plecom a snažila som sa udržať svoj plač. ''No tak Bella. Nevieš si predstaviť aké to pre nás bolo. Stratili sme Justina a aj teba. Skúšali sme sa cez to preniesť  a zabudnúť, no nedalo sa. Vieš aký šok to pre nás bol, keď sme na ulici stretli Justina? Myslel som si, že vidím ducha a Tom sa ma pýtal čo za trávu som mu dal. Keď nám povedal, že o tebe nič nevie, myslel som si, že sa rozplače. Vieš, Bella, bola si jediné dievča čo miloval. Nikdy som ho nevidel takého šťastného ako keď bol s tebou.,, Vzdychol si a sklonil hlavu. Vedel, že ma donúti hovoriť. ''Keď som ho stretla tak som si nepamätala. Na nič som si nepamätala a ani som nechcela. No spomenula som si po bozku a po jeho slovách čo mi povedal. Vieš, ja som sa bála. Bála som sa, že ma bude biť, využívať, no najviac som sa bála toho, že ma už nemiluje a že to ja bez neho nevydržím.,, Pre zmenu som si vzdychla ja a Sam ma objal. Bolo to príjemné a neskutočne mi to chýbalo. Vyprázdnila som si myseľ a len tak som si užívala jeho objatie. Zrazu som počula tak známi hlas a okamžite som otočila hlavu tým smerom. Nič som nevidela a tak som sa predrala davom ľudí a tam som ho uvidela. Na tie slová a bolesť v jeho hlase nikdy nezabudnem!

Z Justinovho pohľadu:

Videl som v jej očiach bolesť, smútok a strach. Nedokázal som sa jej ďalej pozerať do očí s vedomím, že ma klamala a nič nepovedala. Vyšiel som von z baru a oprel som sa o studený múr. Zavrel som oči a objavila sa mi Bellina tvár. Pomaly začali prichádzať spomienky a myseľ mi zaplnil jej úsmev, plač a bolesť. Okamžite som otvoril oči. Všetky tie spomienky ma dohnali k plaču. Nemôžem uveriť, že som ju dokázal udrieť. Znova sa mi pred očami zjavila jej uplakaná tvár a v hlave som počul jej hlas ako ma prosí aby som prestal. Nie, nie, nechcem si spomenúť! Nechcem spomínať! Po stene som sa šmykol dole a prišli spomienky, ktoré mi pripomenuli ako veľmi som ju miloval. ''Presne Justin, miloval.,, Šepol môj vnútorný hlas a mne to došlo. Nemilujem ju! Prežil som bez nej pól roka a všetko čo ma na ňu nútilo myslieť bolo, že som chcel vedieť ako vyzerá a aká je. Teraz keď to viem, tak k nej už nič necíti. Stále cítim, že to tam vo mne niekde je, no Bella to už nenájde. Všetko to je len minulosť a minulosťou to aj ostane! Už ma nemiluje a ani ja nemilujem ju. Nikdy na ňu nezabudnem, no milovať ju už nedokážem. Postavil som sa zo zeme a znovu som vošiel do klubu. Pozrel som sa na karaoke a presne som vedel čo spravím. Vyšiel som hore po schodoch na pódium, ak sa to tak dá nazvať a vyhodil som nejakého opilca čo sa snažil spievať. Do ruky som si zobral gitaru čo tam bola a začal som spievať.

''Už ubehlo šesť mesiacov a ja ťa mám stále plnú hlavu.

Ak hovorím, že nie, len trepem do vetra, proste moje ústa klamú.

Srdce vraví niečo iné, niekedy už puká od zlosti.

Bez teba cítim len chlad, premŕzam do kostí.

Čo sme si to spravili? Mali sme k sebe tak hrozne blízko,

no prišlo to v okamihu a ako padajúca hviezda blyslo sa a zhaslo.

V momente boli sme preč od seba niekde inde schúlený,

od tej doby sme obaja preliezli bez lásky pár postelí.

Keď ťa vidím, viem, že to tam ešte niekde v nás stále horí

a práve tento pocit ma tak pomaly ale isto ničí.

Naspať sa vracajú len blázni a to ty a ja nie sme,

len si na seba s úsmevom spomeňme, v čase tiesne.

Klamala si ty, ani ja mnohokrát nebol som úprimný, viem.

Trápenie už prevážilo to dobré čo sme zažili a povedať ti chcem,

jeden druhého sme naučili ľúbiť a to čo láska znamená.

Preto ďakujem a už sa nehnevám ,že zrazila si ma na kolená.

Raz ešte príde čas kedy si dáme priateľské objatie,

keď ten plameň vychladne a uhlíky budu vetrom odviate.,,

Dospieval som a hľadel som jej priamo do očí. Po lícach jej stekali slzy a aj mňa začali páliť oči. Chvíľu som sa na ňu ešte pozeral a potom som sa usmial, položil gitaru na miesto a odišiel som. Svoju prácu som si tu dokončil a zajtra prvým lietadlom odlietam domov. Nikdy na ňu nezabudnem, no nikdy ju už milovať nebudem, tak isto ako ona nebude milovať mňa. 

Z Bellinho pohľadu:

Celý čas sa mi pozeral do očí a ja som sa pri tých slovách rozplakala. Už ma nemiluje, no ja jeho áno. Tento raz odíde on a nevráti sa. On nieje taký hlúpi ako ja, aby sa vracal. Zhlboka som sa nadýchla a odišla som z baru. Sama som sa tackala osvetlený New Yorkom a netušila som kam idem. Po chvíli som sa zastavila a poobzerala som sa okolo seba. Predo mnou bol krásny hotel a vedľa toho tmavý park. Nikdy v živote som tu nebola a netuším kde som. Zabočila som doprava a sadla som si na lavičku, ktorá bola skoro v strede parku na tmavom, neosvetlenom mieste. Oprela som sa a zavrela oči. Znovu sa mi začali objavovať spomienky. Nie raz ma zbil v parku. 

*''Justin, tebe na nej záleží.,, ''Mne? Určite nie!,,*

To boli posledné slová čo som počula a potom som cítila už len silnú bolesť a tmu. ''Čo takto sama v parku?,, Ozval sa mne veľmi známi hlas. Moje telo sa začalo triasť a postavila som sa z lavičky. ''J-Justin?,, Opýtala som sa, aby som sa presvedčila. ''Bella?,, Bola tma, no ja som si vedela predstaviť jeho zmätený a prekvapený výraz v tvári. Chvíľu sme tam len tak stáli a ani jeden z nás nič nehovoril. ''Mala by som ísť domou.,, Povedela som a otočila som sa na odchod. Pocítila som jeho teplú dlaň na mojom zápästí a automaticky som sa otočila. Bol prekvapivo blízko a opäť som cítila jeho mentolový dych na mojich perách. Tak strašne som ho chcela pobozkať. Chcela som ho cítiť vedľa seba, v sebe! Vzdychla som si a môj jahodový dych narazil na ten jeho mentolový. '' Odkedy si vedela, že som to ja?,, Oblizol si pery a špička jazyka sa dotkla mojej pery. '' Od kedy si ma pobozkal.,, Vzdychla som a znovu nastalo ticho. Pomaly mi pustil ruku a jeho otázka ma zaskočila. ''Miluješ ma ešte?,, O krok odstúpil a cítila som ako sa mi pozerá do očí. Jedna slza mi stiekla po líci a ja som si ju okamžite utrela. Nevedela som čo na to povedať. Chvíľu bolo ticho a dalo sa počuť iba naše výdychy a nádychy. Možno to budem ľutovať, no to je jediná možnosť čo mi ho možno vráti. ''Áno!,, Vzdychla som a zrútila som sa k zemi. Kľačala som na kolenách a plakala som. Nemôžem uveriť, že som mu to povedala!