Nebezpečná láska (Justin Bieber)

36. časť-Prepáč.

Milujte ma!! :D Teraz si to zaslúžim! :D <33

Z Justinovho pohľadu:

Prišiel som na hotel a posadil som sa na postel. Hlavu som mal stále plnú spomienok, ktoré ma ničili. Pozrel som sa z okna a pohľad mi padol na park. ''Potrebujem sa poprechádzať.,, Povedal som sám pre seba a obliekol som si mikinu. Vyšiel som von z hotela a namieril som si to do parku. Hľadal som nejakú lavičku a v tom mi padol pohľad na nejaké dievča. Sedelo na lavičke a zdalo sa mi utrápené. Pomaly som k nej prišiel a zdala sa mi byť povedomá. ''Čo takto sama v parku?,,  Opýtal som sa a čakal na jej odpoveď. Postavila sa z lavičky a chvíľu bola ticho. ''J-Justin?,,  Opýtala sa a ja som hneď spoznal jej hlas. ''Bella?,,  Nechápal som čo tu robí. Bol som strašne zaskočený a nedokázal som nič povedať. ''Mala by som ísť domou.,, Povedala a chcela odísť, no ja som ju chytil za zápästie a ona sa automaticky otočila. Cítil som jej jahodový dych a mal som chuť ju pobozkať. Okamžite som sa spamätal a zhlboka som sa nadýchol. Bolo tu pár otázok na ktoré mi dokáže odpovedať iba ona. ''Odkedy si vedela, že som to ja?,, Nadvihol som obočie aj keď som vedel, že to nemôže vidieť. Oblizol som si pery a bol som pri nej tak blízko, že sa špička môjho jazyka dotkla jej pery. ''Od kedy si ma pobozkal.,, Povedala a ja som jej pomaly púšťal ruku. Nevie čo som čakal, neviem čo som chcel počuť. ''Miluješ ma ešte?,, Vypadlo zo mňa. Odstúpil som od nej a zapozeral som sa do jej uplakaných a napuchnutých očí. Videl som ako si utrela slzy a po chvíľke ticha som sa dočkal odpovedi. ''Áno!,, Vzdychla a zrútila sa k zemi. Kľačala na kolenách a plakala. Bolo mi jej ľúto. Ľúto? Neviem či to bola ľútosť, alebo ma bolelo, že ju takto vidím? Bolelo ma, že sa trápi kvôli mne? Neviem, no mal som pocit jej pomôcť. Zohol som sa ku nej a zdvihol som ju zo zeme. Silno som ju objal a snažil som sa ju upokojiť. ''Ššš.,, Pohladkal som ju po vlasoch. ''Prestal si ma milovať?,, Jej otázka ma zaskočila. Prestal so ju milovať? ''Ja, neviem.,, Ako som jej mal odpovedať, keď nedokážem odpovedať ani sebe? Bella sa odo mňa odtiahla a vzdychla si. ''Chápem.,, Povedala a začala kráčať. Kráčala preč, preč odo mňa. Chvíľu som ju sledoval ako sa stráca v tme a potom mi to došlo. Prečo som sa musel spamätať až teraz keď odchádza? ''Bella.,, Zakričal som a rozbehol som sa za ňou. Bol som už skoro pri nej a ona sa otočila. Objal som ju a začal som sa s ňou krútiť. Po chvíli som ju položil a pobozkal som ju. ''Nevedel som to, až dokým som nevidel ako odchádzaš. Nechcem ťa stratiť. Milujem ťa.,, Posledné dve slová som jej zašepkal a znovu som ju pobozkal. 

Z Bellinho pohľadu:

Ráno som sa zobudila v Justinovom objatí. ''Dobre ráno shawty.,, Otvorila som oči a videla som Justina ako sa na mňa usmieva. ''Dobre ráno.,, Usmiala som sa a viac som sa ku nemu pritisla. Vdychovala som jeho krásnu vôňu a usmievala som sa sama pre sebe. Tiež vám to niečo pripomína?

''Dnes musím odísť.,, Z odpočívania ma vyrušil Justinov hlas. ''Vrátiš sa niekedy?,, Spýtala som sa, aj keď som vedela odpoveď. Justin sa začal smiať a neveriacky mykať hlavou. Vzdychla som si, tohto som sa bála. ''Nebuď hlúpučká. Nenechal by som ťa tu. Poď so mnou.,, Dopovedala a ja som na neho vypleštila oči. ''M-mám isť s te-tebou?,, Neveriacky som sa opýtala a posadila som sa do tureckého sedu. ''Myslela si si, že ťa tu nechám, keď som ťa konečne našiel?,, Zasmial sa a ja som sa mu hodila okolo krku. '' Vravela som ti už niekedy, že ťa milujem?,, Zasmiala som sa a dala som mu pusu na líce. ''Myslím, že nie.,, ''Tak teraz ti to hovorím.,, Usmiala som sa a začala som ho bozkávať.

''Poď ďalej.,, Usmiala som sa na Justina a on vošiel dnu. ''Hneď som tu.,, Vbehla som do svojej izby a začala som sa baliť. Zrazu som cítila Justinove ruky omotané okolo môjho pásu. ''Nevravel si, že sa mám ponáhľať?,, Otočila som sa tak, aby som mu videla do tváre. ''Myslím, že máme ešte trochu času.,, Pozrel sa na svoje imaginárne hodinky a potom zase na mňa. Odstrčila som ho od seba a zbalila som si posledné svoje veci. Justin nespokojne zavrčal a a pomohol mi s kuframi. ''Kedy nám letí lietadlo?,, Opýtala som sa Justina keď sme vyšli z môjho paneláku. ''O hodinu.,, Jeho úsmev ma donútil usmiať sa. Nechce sa mi veriť, že sa konečne cítim šťastná. ''Odvez ma do mojej práce.,, ''Výpoveď?,, Zasmiala som sa s Justinom a prikývla som. 

Vystúpila som z auta, ktoré mal Justin vypožičané a rýchlim krokom som vošla do budovy. Moja prvá zastávka bola u čokoládky. Dala som výpoveď a namierila som si to do svojej kancelárie. Presnejšie za Adel. 

Zaklopala som na dvere jej kancelárie a spoza dverí sa ozval jej sladký hlas. ''Ďalej.,, Pomaly som stlačila kľučku a otvorila som dvere. Adel sa postavila zo stoličky a prišla ku mne. ''Odchádzaš? S ním?,, Šepla, so sklonenou hlavou. ''Áno.,, Povedala som a zhlboka som sa nadýchla. ''Prišla som sa ti ospravedlniť.,, ''Nie, to ja by som sa ti mala ospravedlniť! Pamätáš na pravidlo, ktoré sme mali?,, Usmiala som sa a prikývla som. ''Videla si ho prvá, takže nemám žiadne právo na neho.,, Zasmiala sa aj keď som vedela, že ju to bolí. ''Ďakujem.,, Objala som ju a Adel mi objatie opätovala. ''Budeme si volať?,, Odtiahla sa odo mňa a ja som prikývla. ''Bež než si to rozmyslím.,, Usmiala sa a ja som išla ešte objať Denisu. 

Vyšla som von a uvidela som Justina, ako sa opiera o auto. Keď ma zbadal, otvoril mi dvere od auta a ja som nastúpila. Justin naštartoval a chytil ma za koleno. Svoju ruku som položila na tú jeho a oprela som sa o sedadlo. ''Kam vlastne ideme?,, Opýtala som sa ho a on sa na mňa na chvíľu pozrel a potom sa znovu sústredil na cestu. ''Do Kanady. Dlho som nevidel Alfreda a už mi chýba aj Jenny.,, ''Bude to pre nich šok.,, Zasmiala som sa a so mnou aj Justin.