XXXVI.kapitola

35 7 0
                                    


Alexei

Vracal som sa práve do veliteľského stanu, keď sa na oblohe objavili svetlá, hučiace motory, výkriky mužov z oboch táborov a na to oslepujúce svetlo.

Stihol som sa len odkotúľať za betónový val, ktorý sme vystavali v prípade obstreľovania. Blízko nás sa ozvala obrovská rana. Posledné odbitia môjho srdca. Dvakrát som sa nadýchol. Posledná moja myšlienka mi rezonovala v pamäti ešte nejakú tú chvíľu: Mojej pisárke som niečo sľúbil.

Rana. Výkriky. Bolesť. Tma.

PisárkaWhere stories live. Discover now