IX. kapitola

87 11 0
                                    


Necítila som si vlastné nohy. Bola mi ukrutná zima. Počula som len akési šumy, hlasy prechádzajúcich ľudí.

Ako aj predtým, vnímala som okolie. No nedokázala som na podnety reagovať. Horúca dlaň ma zobudila zo spánku do polo- bdenia. Bola to Kresa. „Alexei sa vracia," zašepkala potichu. Prikrývala ma niečím teplým. „Videla som ten papier, Ravena, keď som ťa prišla skontrolovať. Spala si. Prisahám, že ten papier ležal pod tvojou rukou." Nahla sa ku mne o niečo bližšie. Nevedela som jej prikývnuť, ani jej dať za pravdu. „Niekto ho musel v noci zobrať. Hľadám ho už štyri dni, presne toľko, čo si v tomto bezvedomí. Ale bylinkárka mi povedala, že možno ma budeš schopná vnímať," odpovedala zaradom všetky otázky, ktoré mi prichádzali na um. „Niekto sa ťa chce zbaviť," konštatovala. „Počkáme na Alexeia." Odrazu odo mňa rýchlo odskočila a počula som už len zatvárajúce sa dvere. Na chodbe duneli tlmené mužské hlasy.

Alexei. Musí dodržať slovo.

PisárkaWhere stories live. Discover now