Mafia nás spojila

Prológ

Stála som uprostred chodby a čakala na môjho neschopného šoféra. Nervózne som klepkala nohou a uvedomovala si, že na schôdzu včas neprídem. Len, čo sa objavil pri mne som mu to chcela dať vytmaviť.

"Slečna, prepáčte mi meškanie." Prikývla som a spoločne sme išli do garáže. Nastúpili sme do auta a vyrazili.

Cesta bola tichá a dlhá. Po hodine jazdy sme dorazili na miesto. Vystúpila som z auta a mierila rovno do hotela. Namierila som si to ku výťahu. Pozdravila som sa s recepčnou a tá mi oznámila, že už čakajú len na mňa.

Priložila som kartu ku výťahu. Privolala si ho a vstúpila do neho. Bol prázdny. Opäť som priložila kartu ku číselníku. Výťah sa zavrel a rozbehol sa dole. Pýtate sa prečo dole? Je tam tajná miestnosť, kde mávame schôdzi.

S úsmevom som vstúpila do miestnosti. Všetci sa na mňa pozreli. Pohľadom som vyhľadala moje miesto a posadila sa.

"Prepáčte mi meškanie. Niečo ma zdržalo." Všetci len prikývli.

Otec ako hlavný mafián sa postavil. Všetci na neho uprene hľadeli. Začal rozprávať. Najprv nás privítal, po tom povedal ničo v zmysle, že zajtra príde mafiánska rodina z Chicaga. Iba kvôli tomu som sa sem trepala hodinu cesty.

Schôdza sa skončila a my sme mohli ísť domov. Zastavil ma môj otec, vraj so mnou musí niečo prebrať a mám ho počkať doma v kancelárií. Nepovedal mi, čo chce, ale to je jeho zvykom.

Domov som sa viezla aj s bratom. Ten bol zamestnaný svojím mobilom. Nečudujem sa mu. Konečne si našiel stálu priateľku. Nevie síce, že sme mafiáni, ale to je naše pravidlo. Pokiaľ ju/jeho neodsúhlasí vodca, nemôžeš jej/mu o nás povedať.

To je dôvod prečo som nemala ešte žiaden normálny vzťah. Vždy to skončilo skorej než začalo. Dosť smutné, ale hold taký je život mafiána.

***

Zaklopala som na dvere a počkala, kým ma pozve ďalej. Otec sedel za stolom a Michael na stoličke. Prisadla som si ku nemu. Vo vzduchu panovala dusná atmosféra.

"Dnes som na schôdzi spomínal, že zajtra k nám príde mafia z Chicaga. Neprídu sem, len tak." Obaja na mňa pozreli. Nechápala som, aký mali na to dôvod.

"Jessica oni sem prídu kvôli zásnubám, tvojim zásnubám." Vypleštila som na neho oči. 

"Čože? Však ja nikoho nemám!" Vystrelila som na nohy a vo mne to vrelo.

"Už áno. Včera som podpísal papiere. Od zajtra budeš zasnúbená s Alexandrom DiLaurentis." Zvýšil na mňa hlas. Chcelo sa mi plakať a zároveň kričať od hnevu.

"Otec to nesmieš!" Vykríkla som.

"Už som rozhodol!" Skríkol.

"Ako si mohol?" S dupotom som odišla do izby. Tresla som dvermi najsilnejšie ako to šlo. Nervózne som pobehovala po izbe a nadávala. Nadávať nemám v obľube, ale toto bola výnimočná situácia.

Zvalila som sa na posteľ a dívala sa do stropu. Hypnotizovala som ho svojimi očami. Snažila som prísť na iné myšlienky. Bolo to márne. 

V duchu som sa rozprávala sama so sebou. Ako mi to otec mohol spraviť? Však ani neviem, kto to je?! V živote som ho nevidela a to si ho mám brať za muža? Skvelé!

Wohooo ♥ Chcem Vás privítať v mojej novej story <3 Hneď som Vás šupla do deja :P Dlhé  obkecávanie, by bolo zbytočné si myslím :D 

Dúfam, že sa Vám bude príbeh páčiť :) ♥