Mafia nás spojila

Kapitola 50- Tma...tma...

Ja z Vás umriem ♥♥♥ #1 v Teen fiction ♥!♥ Aj lav júúúúú ♥♥♥ Ste neskutočný a moc Vám Ďakujem ♥

Jessica:

Zobudila som sa do upršaného dňa. Prevrátila som očami. Pretočila som sa na druhý bok a zistila, že Alex ešte spí.

Pousmiala som sa a pritisla k sebe viac perinu. Bolo mi nejako chladno. Perina mi moc nepomáhala bojovať proti chladu.

Priam som sa triasla od zimy. Moje drkotanie zubov zobudilo Alexa. Rozospato na mňa pozrel a pousmial sa.

"Dobré ráno, princezná." Poprial mi.

"Aj tebe." Povedala som trasľavým hlasom.

"Jess, princezná, čo ti je?" Prehovoril preľaknuto a hneď mi priložil ruku na čelo.

"Ty celá horíš." Behal mi rukou po tvári.

"Ideme ku doktorovi." Prehovoril rázne.

"Nie, Alex, mne nič nieje." Oponovala som mu.

"To nebola otázka." Pozrel na mňa takým tým rozhodným pohľadom. 

"Alexander, ja nejdem nikam! Je mi fajn." Vystrelila som na nohy. Spravila som pár krokov, čo som následne oľutovala.

Zatočila sa mi hlava a spadla som naspäť na posteľ. Alex ma zachytil a spadla som mu rovno do náručia.

"To vidím." Povzdychla som si a Alex sa so mnou na rukách postavil. Opatrne ma položil na nohy. 

Vybral zo skrine nejaké legíny a voľné tričko. Pre seba vybral tepláky a jednoduché čierne tričko a mikinu.

***

Prišli sme do nemocnice. Alex ma chcel odniesť na rukách, no ja som odmietla. Lenže po pár krokoch sa mi zakrútila hlava.

Nechala som sa teda odniesť. Alexovi to nerobilo problém. Niesol ma ako pierko. Vošiel so mnou na pohotovostné oddelenie.

"Och pán DiLaurentis, ako vám pomôžeme?" Opýtala sa okoloidúca sestrička. Mala blonďavé, teda vyperoxidované vlasy.

Na tvári blbý úsmev, žmurkala na neho umelými mihalnicami a gombíky mala rozopnuté o dva viac ako je povolené.

"Vy ste slepá? To cez tie mihalnice nevidíte, že tu držím na rukách moju ženu?" Vyštekol na ňu. Dal dôraz na slovo moja.

Pousmiala som sa nad tým, no len v duchu. Navonok som sa mračila na tú peroxidovú kravu, ktorá sa snažila zaujať Alexa.

Bola som rada, že ju odbil. Potvrdil mi tým, že ma moc ľúbi a nedá sa zviesť inou ženou. Milujem ho.

"Ehm, poďte so mnou." Precedila pomedzi zuby. Otočila sa na päte a vykročila. Samozrejme krútila zadkom.

Alex si to však vôbec nevšímal, za to ja by som jej najradšej kopla do neho. Och, vážne som tak moc žiarlivá?

"Túto ju položte." Nevšimla som si ani kedy sme prišli do ambulancie. Alex ma položil na lôžko a chytil ma za ruku.

"Idem zavolať doktora." Oznámila nám a odišla. Konečne!

 Alex sa oprel o lôžko a pousmial sa na mňa. Mala som privreté viečka. Prišli mi strašne ťažké. Prekonávala som sa, aby som ich nezavrela.

"Jess, komunikuj so mnou." Počula som Alexov hlas.

"Ehm." Prikývla som.

"Hej, Jess dnes by sme mohli ísť do kina, hm?" Prehováral na ku  mne.

"Ehm." Pritakala som. Moje viečka boli viac a viac ťažšie. Horko-ťažko som ich držala otvorené. Hlava sa mi krútila a nedokázala som zo seba vydať ani hlások.

"Jess, princezná..." Bolo posledné, čo som počula.

Tma...tma...všade naokolo zostala tma.

Alexander:

Snažil som sa na ňu hovoriť, aby neupadla do bezvedomia. Chvíľu to pomáhalo, no zrazu už neodpovedala, len zavrela oči.

Začal som kričať na doktora, ktorý okamžite pribehol. Skontroloval jej pulz, žila. Vďaka bohu, iba odpadla.

"Počkáme kým sa preberie a potom jej spravíme vyšetrenia." Oznámil mi. Nervózne som prikývol a poškrabal sa na hlave.

"Za tento mesiac už odpadla koľkokrát?" Spýtal sa ma.

"Myslím, že toto je už druhý ak nie tretíkrát." Priznal som. Pokrútil hlavou.

"Užíva nejaké tabletky?" 

"Nie o ničom neviem." 

"Vystavovala sa stresu alebo stresovým situáciám?" Váhal som, čo povedať.

"Tak trochu." Viac som sa síce nakláňal k odpovedi brutálne veľa, no to by chcel vysvetlenie, prečo.

"Dobre teda. Necháme si ju tu pár dní na pozorovaní a určíme diagnózu." Oznámil mi. Súhlasne som prikývol.

Pozrel som na ňu a smutne sa usmial. Povzdychol som si a opäť sa pozrel na doktora.

"Mám jej ísť zobrať veci?" Spýtal som sa.

"Áno, to bude rozumné." Prikývol som a podišiel ku Jess. Dal som jej pusu na čelo a odišiel z nemocnice.

Nastúpil som do auta a naštartoval. Namieril som domov, kde som si odparkoval auto na príjazdovej ceste.

Zbalil som všetky veci, ktoré by jej mohli byť potrebné. Od zubnej kefky, spodného prádla až po papučky.

Hodil som tašku na sedadlo spolujazdca a vyštartoval nazad do nemocnice. Odovzdal som veci doktorovi. Nechceli ma už za ňou pustiť.

"Pane, keď sa preberie, dáme vám vedieť." Povedal doktor už asi desiatykrát.

"Fajn." Vzdal som boj s doktorom. Neochotne som teda odišiel z nemocnice a vrátil sa domov.

Tam na mňa čakal James s množstvom otázok. 

♣♥♠♦

Ahojte zlatíčka :) Tak časť máte trochu neskôr než som plánovala, ale pripravovala som sa na súťaž, potom som mala množstvo tréningov a k tomu ešte aj škola, učenie na prijímačky, a úplne som zanedbala osobný  život  a písanie :/ 

Takže dúfam, že to chápete, a aj napriek tomu sa Vám časť páčila ♥ A ešte raz ďakujem ♥♥♥