Mafia nás spojila

Epilóg

Vystúpili sme pred nejakou vysokou budovou. Poblíž nebolo nič. Proste to bola nejaká opustená budova, za mestom.

Pochopila som aspoň prečo má na sebe čierne tepláky, sivé tričko a samozrejme bundu.

"Poď, ideme hore." Ukázal navrch budovy. Vybrali sme sa teda dnu. Kráčali sme hore po schodoch, až na samý vrch.

"Hm, a čo teraz?" Zastali sme pred obrovskou dierou v podlahe. Teda presnejšie sa rúcalo schodisko dole a v ňom bola tá diera.

"Preskočíme to." Mykol plecom a raz-dva bol na druhej strane. Spravila som teda rovnako. Nanešťastie sa mi šmyklo a musel ma zachytiť.

"Ďakujem, nechcela by som padnúť dole." Poďakovala som mu za záchranu pred pádom.

"Samozrejme." Usmial sa a pustil mi ruku. Vyšli sme ešte o jedno poschodie vyššie a boli sme na vrchu. James otvoril dvere na strechu.

Vyšla som hore rebríkom. Skoro som odpadla z toho výhľadu. Bola to neskutočná nádhera, ale aj neskutočná výška.

"Krása však?" Prihovoril sa mi James. So zatajeným dychom som prikývla a išla viac ku kraju.

"A najlepšie je na tom, že ťa tu nik nepočuje." Divne som na neho pozrela.

"Máš možnosť všetko vykričať a nikto o tom nebude vedieť. Všetky svoje pocity, preto som ťa tu zobral. Tak dávaj zakrič si!" Vyzval ma.

"Nie, James, čo si sa zbláz..." Nestihla som to dopovedať, lebo začal neskutočne kričať.

"Vidíš? Je to jednoduché, tak dávaj!" Povzdychla som si.

"Aaaa." Zakričala som. James sa posmešne zasmial.

"Tomuto hovoríš rev? Dievča dokážeš viac!" Začal do mňa rýpať.

"No tak spomeň si na tú bolesť akú ti Alex spôsobil. Ako moc ťa to bolelo! Ako veľmi ti ublížil! Ako je s tým v poriadku, narozdiel od teba. Ako sa povrchne zachoval voči tebe."

 Vstúpil do mňa obrovský hnev. To jedno percento ma pohltilo a zvalilo na mňa celú ťarchu. Všetku bolesť, hnev a smútok.

"Aaaaa!" Zarevala som na plné ústa. A revala som tak dlho ako som potrebovala. 

"Výborne, ešte!" Hecoval ma James. S tváre mu sršal úsmev. Ja som kričala pokiaľ som necítila, že už to všetko prešlo.

"Haha.." Zasmiala som sa nad tým, že to fungovalo. Aj to jedno jediné percento skoro celé pominulo. Bola som tak nesmierne šťastná.

"Ďakujem ti!" Vrhla som sa na Jamesa. Objala som ho a aj on mňa. Dlho sme vydržali v objatí. Hlavou mi prešla myšlienka, aké by to bolo ho pobozkať.

Odtiahol sa trochu. Avšak nepustil ma. Práve naopak. Chytil ma silnejšie. Pozrel na moje pery a potom do očí.

Spravila som rovnako a obaja sme to už nevydržali. Pobozkali sme sa. No ja som nemala v pláne končiť. Omotala som mu ruky okolo krku. Jazykom som si vydrala cestu do jeho úst.

Lenže on nebol pozadu. Síce sa nechal viesť mnou v bozku, no ostatok už zobral do vlastných rúk. Išiel rukami nižšie, po mojich bokoch až na zadok. Jednou rukou ho stlačil.

Vzdychla som a on sa pousmial. Naďalej sme pokračovali v bozkávaní. Zatiaľ, čo on putoval rukami po mojom zadku, ja som sa mu hrala s vlasmi.

Lenže to ma už prestalo baviť. Jednou rukou som išla dole a prechádzala mu cez tričko po bruchu. Vedela som, že chcel, aby som zašla aj nižšie rukou.